Meno: Súkromná základna umelecka škola
Adresa: Školská 386, Dubnica nad Váhom, 01841
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Vzdelávacia inštitúcia v Dubnici nad Váhom poskytuje umelecké vzdelávanie deťom a mládeži, zameriavajúc sa na rozvoj ich kreativity a umeleckých talentov. Jej program je štruktúrovaný tak, aby podporoval praktické osvojovanie si zručností a teoretických vedomostí v štyroch základných umeleckých odboroch. Žiaci si môžu vybrať medzi štúdiom hudby, ktoré zahŕňa hru na rozličné nástroje a spev, výtvarným umením s dôrazom na kresbu, maľbu a grafické techniky, tanečným odborom pokrývajúcim viaceré žánre alebo literárno-dramatickým odborom, kde sa rozvíja ich prednesové a herecké nadanie. Výučba prebieha často individuálnou formou alebo v malých skupinách, čo umožňuje detailnejší prístup k potrebám každého žiaka. Pravidelne sa organizujú interné vystúpenia, koncerty či výstavy, ktoré poskytujú žiakom príležitosť prezentovať svoje umenie. Škola, známa ako Súkromná základná umelecká škola Školská 386, dopĺňa všeobecné vzdelanie a otvára priestor pre hlbšiu umeleckú sebarealizáciu. Ako súkromná inštitúcia funguje na špecifických princípoch, ktoré sa líšia od verejných škôl. Nie je to plne organizovaná základná škola v tradičnom zmysle, ale špecializovaná umelecká inštitúcia poskytujúca záujmové a odborné umelecké vzdelávanie.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 042377951
- Eduid: 100001531
- Orientačný počet žiakov: 200
- Školu nájdete v meste alebo obci Dubnica nad Váhom, okres/obvod Ilava, Trenčínský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak rozmýšľala som, ako napísať niečo o tej Súkromnej ZUŠ-ke na Školskej ulici v Dubnici, keďže som tam chvíľku chodila a mám z toho taký… no, dosť zvláštny pocit. Na začiatok poviem, že atmosféra tam je celkom fajn, teda aspoň na začiatku to tak na mňa pôsobilo. Keď si mladá a snívaš o tom, že budeš umelkyňa, tak tam nájdeš celkom dosť nadšenia a takého povzbudenia. Pár učiteľov tam bolo naozaj super, videla som, že ich to baví a snažili sa nám dať fakt veľa. Bolo to cítiť, že to nie je len nejaká robota, ktorú si musia odkrútiť. Vieš, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr sa snažili nás niečo naučiť a ukázať nám nové veci. Ale potom… časom sa to nejako začalo lámať. Mám pocit, že niektoré veci tam nie sú úplne dotiahnuté, hlavne čo sa týka takého toho okolo učenia. Vieš, papierovačky, komunikácia, proste také tie organizačné veci. Niekedy som mala pocit, že jedna ruka nevie, čo robí druhá. A s tým súvisela aj taká nekonzistentnosť, čo sa týka kvality vyučovania. Aj keď som už povedala, že boli tam super učitelia, tak boli aj takí, u ktorých som si občas hovorila, že či ich to vôbec baví. Polovica triedy sa potom nudila a čakala na zvonenie, lebo to proste nešlo. A neviem, prečo niektoré tie učebne pôsobili tak staromódne, ako keby sa tam zastavil čas pred dvadsiatimi rokmi. Človek by čakal, že na súkromnej škole to bude trochu iné. A vieš, aj to, že je to súkromná škola, sa odrazí na poplatkoch, čo je jasné. Ale občas som mala pocit, že za tú cenu nedostávame tak úplne to, čo by sme mali. Hlavne keď som videla, že sa tam občas striedali učitelia, alebo že sa menili rozvrhy bez nejakého poriadneho oznámenia. To vie človeka dosť frustrovať, keď si už niečo naplánuješ a potom sa to celé zmení. Tlak pred tými vystúpeniami bol tiež občas dosť veľký, hlavne na tie menšie deti, ale to už je asi všade podobné. Celkovo je to taká škola, kde určite nájdeš ľudí, ktorí ťa budú inšpirovať a posunúť dopredu, ale musíš byť pripravená aj na to, že nie všetko tam funguje úplne dokonale.