Súkromná základná umelecká škola Ružová 1637, Žilina

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som sa rozhodla, že skúsim napísať pár slov o Súkromnej základnej umeleckej škole na Ružovej v Žiline, keďže dcéra tam už nejaký čas chodí a máme už nejaké tie skúsenosti. Keď sme sa rozhodovali, kam ju dať na umeleckú, hlavne ma lákala tá myšlienka, že je to súkromná škola, že by tam mohol byť taký individuálnejší prístup. A musím povedať, že v tomto smere ma to nesklamalo. Hneď na začiatku ma celkom chytila taká príjemná atmosféra, keď sme tam boli na zápise. Všetko bolo také milé, usmievavé, a to sa potom celkom prenáša aj na tie hodiny. Mám pocit, že niektorí učitelia sú naozaj srdciari a vidno na nich, že ich práca baví. Dokážu deti namotať a motivovať, čo je pri takýchto veciach fakt dôležité. Dcéra sa občas teší na hodinu ako na sviatok, čo je pre mňa ako pre rodiča super pocit. Niekedy má dokonca pocit, že sú tam ako taká malá rodina, čo je v dnešnej dobe fajn. Ale samozrejme, nie je všetko ružové. Občas mám taký dojem, že nie všetci učitelia sú na tom rovnako. Niekedy sa mi zdá, že kvalita výučby je taká kolísavá. Párkrát dcéra prišla domov a hovorila mi, že na hodine sa skoro nič nedialo, že sa viac menej len tak prebíjali časom. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale proste to niekedy skrátka nebolo ono, chýbala mi tam energia. A to ma celkom mrzí, keďže platíme za súkromnú školu, tak by som čakala, že to bude mať nejaký štandard. Tiež sa mi zdá, že sa tam celkom často menia niektorí vyučujúci, čo je pre deti potom trošku nepríjemné, lebo si musia zvykať na stále nových ľudí a iné štýly. Čo sa týka priestorov, tak sú celkom fajn, moderné a čisté, aj keď niekedy mám pocit, že by sa zišli nejaké investície do vybavenia, aby to bolo ešte lepšie. Na druhej strane, majú celkom dosť vystúpení a príležitostí, kde sa deti môžu ukázať, čo je super pre ich sebavedomie a prax. Videla som, že sa snažia, aby deti mali kde prezentovať svoju prácu, a to je plus. Komunikácia s vedením je niekedy tiež taká… no, mohla by byť lepšia. Niekedy mám pocit, že trvá dlhšie, kým sa mi podarí niečo vybaviť, alebo že informácie sa ku mne dostanú trošku neskôr. Ale na druhej strane, keď už sa s nimi rozprávam, tak sú vždy ochotní a snažia sa pomôcť. Celkovo mám z tej školy taký zmiešaný pocit, aj keď som povedala, že to nebudem písať. Ale takto to cítim. Dcéra tam chodí rada a to je pre mňa to najdôležitejšie. Niekedy ma niečo nahnevá, ale potom si spomeniem na tie momenty, keď príde domov nadšená z novej veci, ktorú sa naučila, a to mi stačí. Asi je to ako všade, nič nie je dokonalé.

   Pridať reakciu