Meno: Súkromná základná umelecká škola
Adresa: Pionierska 33, Čaňa, 04414
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Škola sa primárne zameriava na rozvoj umeleckého nadania a kreativity detí a mládeže prostredníctvom systematického vzdelávania v rôznych umeleckých odboroch. Poskytuje komplexné vzdelávanie v oblasti hudobného, tanečného, výtvarného a literárno-dramatického umenia, umožňujúc žiakom objavovať a rozvíjať ich individuálne talenty. Žiaci majú možnosť študovať hru na rôzne hudobné nástroje ako klavír, gitara či husle, spev, klasický aj moderný tanec, kresbu, maľbu, grafiku, modelovanie alebo základy herectva a rétoriky. Výučba prebieha pod vedením kvalifikovaných pedagógov, ktorí uplatňujú individuálny prístup, zohľadňujúc potenciál a tempo každého žiaka. Okrem individuálnych lekcií sa kladie dôraz aj na skupinové aktivity a spoločné projekty, ktoré podporujú spoluprácu a kolektívne umelecké vyjadrenie. Cieľom je nielen technické zvládnutie zvoleného odboru, ale aj pestovanie estetického cítenia, kritického myslenia a schopnosti umeleckého vyjadrenia. Súkromná základná umelecká škola, sídliaca na Pionierskej 33 v Čani, pravidelne organizuje žiacke koncerty, vernisáže a divadelné predstavenia. Tieto podujatia poskytujú žiakom príležitosť prezentovať svoje nadobudnuté zručnosti pred publikom a získať cenné skúsenosti. Program je určený pre deti predškolského veku až po dospelých záujemcov o umenie. Škola je organizovaná ako základná umelecká škola so štyrmi hlavnými umeleckými odbormi.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 042243432
- Eduid: 100015122
- Orientačný počet žiakov: 511
- Školu nájdete v meste alebo obci Čaňa, okres/obvod Košice – okolie, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som hľadala pre dcéru nejakú ZUŠ-ku v okolí, táto na Pionierskej v Čani sa mi zdala ako fajn voľba. Na začiatku som bola fakt nadšená a mala som pocit, že sme si vybrali dobre. Cítila som tam takú príjemnú, skoro až rodinnú atmosféru, nebolo to také masové a neosobné ako vo veľkých štátnych školách. A hlavne, dcéra chodila domov vysmiata. Videla som na nej, že ju to baví, že sa teší na hodiny a že robí pokroky. Mám pocit, že narazila na pár naozaj skvelých ľudí, ktorí to s deťmi vedia a vidno, že to pre nich nie je len práca od-do, ale naozaj ich to napĺňa. Nebolo to len také mechanické učenie z kníh, ale skutočne sa snažili v deťoch niečo prebudiť. Lenže postupom času sa začali objavovať také drobnosti, ktoré mi trochu kazili celkový dojem. Hlavne čo sa týka organizácie. Občas som mala pocit, že jedna ruka nevie, čo robí druhá. Informácie o zmenách alebo podujatiach sa ku mne dostávali na poslednú chvíľu, alebo boli nejasné a potom sme museli všetko riešiť v strese. Niekedy som mala pocit, akoby sa zabúdalo, že za tými deťmi stoja aj rodičia, ktorí pracujú a potrebujú si veci plánovať dopredu. A aj keď sú priestory celkom v poriadku, zdalo sa mi, že niektoré pomôcky či nástroje by si už zaslúžili trochu pozornosti alebo rovno výmenu. Človek od súkromnej školy v tomto smere možno očakáva o kúsok viac. Na druhej strane, nechcem byť len kritická. Keď vidím, aké pekné vystúpenia a výstavy dokážu s deťmi pripraviť, poviem si, že to za tie občasné nervy asi stojí. Myslím si, že to veľmi záleží na tom, na koho konkrétne natrafíte a na aký odbor dieťa chodí. Počula som od iných mamičiek naozaj rôzne skúsenosti, niektoré sú úplne bez problémov a nadšené, iné zas riešili podobné veci ako ja, takže to asi nie je len môj pocit. S inými odbormi, ako je ten náš, však nemám priamu skúsenosť, takže to neviem objektívne posúdiť. Možno je to inde úplne inak. Srdce školy, teda tí ľudia, čo priamo učia deti, je podľa mňa zväčša na správnom mieste. Ale to okolo, tá administratíva a komunikácia, by mohla byť určite lepšia. Človek proste stále váha, či to nadšenie dieťaťa vyváži tú občasnú frustráciu rodiča.