Súkromná základná umelecká škola Osloboditeľov 8, Polomka

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, rozhodla som sa, že napíšem pár riadkov o tej Súkromnej základnej umeleckej škole v Polomke, na Osloboditeľov. Mala som tam dieťa zapísané nejaký čas a mám z toho taký zvláštny pocit. Keď sme tam šli, mala som fakt veľké očakávania. Predsa len, súkromná škola, človek si povie, že to bude mať nejakú úroveň, že sa tam deťom budú venovať. A poviem ti, niektorí učitelia tam sú fakt poklad. Mám pocit, že niektorí naozaj žijú tým, čo robia, ich nadšenie pre hudbu alebo výtvarnú je nákazlivé. Dcéra občas prišla domov úplne nabitá energiou a hovorila mi, aké to bolo super, ako ju to bavilo a ako jej to ten učiteľ/učiteľka vysvetlil/a. V takých chvíľach som si hovorila, že to boli fakt dobre investované peniaze. A aj tie vystúpenia, čo občas robili, boli fajn. Deti sa tešili, ukázali, čo sa naučili, a videla som na nich tú radosť. To bolo naozaj pekné a myslím, že to je pre deti super skúsenosť, stáť na pódiu a ukázať, čo vedia. Ale potom prídu aj tie druhá stránka veci, čo ma občas vedela riadne frustrovať. Zdá sa mi, že komunikácia s rodičmi by mohla byť oveľa, oveľa lepšia. Často som mala pocit, že informácie sa ku nám dostanú až na poslednú chvíľu, alebo si ich musím doslova vyžobrávať. Raz som sa napríklad dozvedela o nejakej akcii deň pred ňou, čo je pre pracujúceho rodiča dosť na nervy. Niekedy som si fakt pripadala ako detektívka, čo hľadá stopy, aby zistila, čo sa deje. A aj čo sa týka tých priestorov, nebolo to vždy úplne top. Niektoré triedy pôsobili tak, že by im neuškodila malá rekonštrukcia, alebo aspoň nejaké lepšie vybavenie. Nevravím, že je to tam úplné peklo, ale čakal by som asi viac od súkromnej školy. A potom tie hodiny. Ako som spomínala, niektorí učitelia sú úžasní. Ale mám pocit, že to nie je univerzálne pravidlo. Niekedy dcéra prišla domov a hovorila mi, že sa na hodine dosť nudila, že sa len tak niečo preberalo a nebolo to moc záživné. To je škoda, lebo umelecká škola by predsa mala byť o inšpirácii a o tom, aby deti chceli tvoriť a učiť sa. Nehovorím, že jej len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale skrátka tam chýbala tá iskra, ktorá by strhla všetkých. A v takých chvíľach som si zase hovorila, že či to má vôbec zmysel. Nie je to tak, že by som mala pocit, že by tam deťom na niečom nezáležalo, len skrátka mám dojem, že potenciál školy nie je vždy naplno využitý. Celkovo mám taký dojem, že je to škola, ktorá má svoje svetlé momenty a úžasných ľudí, ale zároveň aj oblasti, kde by sa dalo poriadne zapracovať, aby to bolo pre všetkých fakt super zážitok. Možno je to len môj subjektívny pohľad, ale proste tak to cítim.

   Pridať reakciu