
Meno: Súkromná základná umelecká škola
Adresa: Námestie slobody 57, Humenné, 06601
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Vzdelávacia inštitúcia poskytuje umelecké vzdelávanie deťom a mládeži, zamerané na rozvoj ich talentu a kreativity prostredníctvom viacerých umeleckých odborov. Študenti majú možnosť rozvíjať svoje schopnosti v hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom odbore. Výučba prebieha pod vedením pedagógov, pričom sa kombinuje individuálny prístup s kolektívnou prácou, čo umožňuje deťom získať teoretické poznatky a zároveň ich aplikovať v praxi. Súčasťou štúdia je aj príprava na verejné vystúpenia, koncerty, výstavy a divadelné predstavenia, ktoré sú platformou pre prezentáciu nadobudnutých zručností. Škola sa snaží formovať nielen umelecké, ale aj osobnostné kvality študentov, podporuje ich sebadisciplínu, kreativitu a estetické cítenie. Toto systematické umelecké vzdelávanie, ktoré je doplnkom k všeobecnému školskému štúdiu, je dostupné v meste Humenné v inštitúcii známej ako Súkromná základná umelecká škola Námestie slobody 57. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 042030544
- Eduid: 100011820
- Orientačný počet žiakov: 433
- Školu nájdete v meste alebo obci Humenné, okres/obvod Humenné, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak teda, musím povedať, že ako rodička som si o súkromnej ZUŠ-ke na Námestí slobody v Humennom zistila kadečo, kým som tam dcérku prihlásila. Už len to, že je súkromná, automaticky znamená vyššie poplatky, s tým som rátala a v podstate je to v pohode, keď človek vie, za čo platí. Spočiatku som mala celkom dobrý pocit, hlavne z tej tvorivej atmosféry, ktorá tam vládne. Dcérka bola nadšená, keď mohla vyskúšať rôzne veci a zdalo sa mi, že učitelia, aspoň niektorí, do toho naozaj dávajú celé svoje srdce. Často sme videli práce detí vystavené na chodbách, alebo mali rôzne vystúpenia, čo je super, lebo to deti motivuje a vidia, že to, čo robia, má zmysel a že sa to oplatí. Ona sa tam tešila chodiť, a to je pre mňa asi najdôležitejšie – vidieť radosť v jej očiach. Párkrát sa mi naozaj zdalo, že individuálny prístup k deťom je tu na super úrovni a že sa im venujú, keď to potrebujú. Ale potom sú tu aj veci, ktoré mi celkom vadili, alebo ktoré som si všimla, že nie sú úplne top. Niekedy som mala pocit, že za tie peniaze by mohla byť aj lepšia komunikácia. Informácie k nám dorazili často na poslednú chvíľu, alebo boli dosť chaotické a museli sme sa pýtať viackrát, aby sme niečomu naozaj rozumeli. To vie človeka dosť vytočiť, keď si plánuje čas a zrazu sa všetko zmení. Taktiež sa mi stalo, že kvalita výučby sa dosť líšila. Jedna hodina bola úžasná, dcérka prišla domov plná zážitkov a nových vedomostí, ale potom boli dni, keď mi rozprávala, že sa polovica triedy len nudila a čakala na zvonenie. Pripadalo mi to, akoby nebolo vždy zabezpečené, že každý učiteľ má rovnaké nadšenie alebo prípravu, niekedy to bolo cítiť, že to tam proste len nejak odsedeli. A ešte jedna vec, čo som si tak všimla, je, že priestory by už možno potrebovali nejakú tú ruku majstra. Niektoré triedy mi prišli také už trošku unavené, zdalo sa mi, že by im prospelo nejaké to osvieženie alebo novšie vybavenie, ale to je asi klasika v mnohých školách. Celkovo, mám z toho taký pocit, že tá škola má obrovský potenciál a veľa dobrých ľudí, ktorí sa snažia, ale občas to celé skrátka škrípe a tie detaily, ako komunikácia alebo konzistentnosť, by mohli byť oveľa lepšie.