Meno: Súkromná základná umelecká škola
Adresa: Miletičova 17/B, Bratislava-Ružinov, 82109
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Škola poskytuje základné umelecké vzdelávanie zamerané na rozvoj talentu a kreativity u detí a mládeže. Výučba prebieha v niekoľkých umeleckých odboroch, ktoré zahŕňajú hudobný, tanečný, výtvarný a literárno-dramatický odbor. Žiaci sa učia podľa štátneho vzdelávacieho programu, pričom dôraz sa kladie na praktické zručnosti, individuálny prístup a podporu umeleckého prejavu každého jednotlivca. Cieľom je nielen systematicky rozvíjať umelecké nadanie, ale aj budovať vzťah k umeniu a kultúre. V rámci vzdelávania majú študenti možnosť prezentovať svoje nadanie na interných a verejných vystúpeniach, výstavách či súťažiach, čo ich motivuje k ďalšiemu rozvoju a poskytuje im skúsenosti s umeleckou praxou. Škola sa snaží vytvoriť podnetné prostredie pre umelcov všetkých vekových kategórií, kde pod vedením kvalifikovaných pedagógov získavajú pevné základy pre prípadné ďalšie štúdium na stredných a vysokých umeleckých školách. Súkromná základná umelecká škola Miletičova 17/B sídli v Bratislave, v mestskej časti Ružinov. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 030849331
- Eduid: 100000291
- Orientačný počet žiakov: 354
- Školu nájdete v meste alebo obci Bratislava-Ružinov, okres/obvod Bratislava II, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Už dosť dlho som rozmýšľala, či sem niečo napísať o SZUŠ na Miletičovej, lebo mám z toho celkovo taký zvláštny pocit. Keď som tam začínala chodiť, bola som strašne nadšená. Prvé týždne to bolo fakt super, hlavne tie tvorivé hodiny s niektorými učiteľmi boli neskutočné. Cítila som, že tam patrím a že konečne robím niečo, čo ma naozaj baví. Videla som, že niektorí vyučujúci sú srdcom umelci a prenášali to nadšenie aj na nás, to bolo hneď cítiť. A aj to, že sa tam dalo celkom dosť vystupovať alebo ukazovať svoje veci, to bolo fakt motivujúce. Potom sa mi ale postupne zdalo, že to nešlo vždy tak hladko. Niekedy mi prišlo, že komunikácia s rodičmi nie je úplne tip-top. Mama mi často hovorila, že má problém zistiť nejaké dôležité veci alebo že termíny sa menili na poslednú chvíľu, a to bolo dosť otravné, keď si musela stále prehadzovať veci v práci. Mám pocit, že v takomto type školy by to mohlo byť lepšie zorganizované, aby sa ľudia zbytočne nestresovali. A čo sa týka samotnej výučby, tam sa to dosť líšilo. Niekde to bolo naozaj super, hodiny ubehli ako voda a cítila som sa, že sa niečo skutočne učím a rozvíjam. Ale potom boli aj také, kde som mala pocit, že sa polovica triedy nudí a len čaká na zvonenie. Niekedy som si hovorila, že to nie je tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale že ani ten zápal tam už nebol taký veľký, ako by som si predstavovala. Predsa len, keď platíš súkromnú školu, očakávaš, že každá hodina bude mať nejakú úroveň a že ťa to bude baviť. Zdá sa mi, že tie priestory sú celkom v poriadku, ale niekde by to už chcelo nejakú novú krv alebo nejaké modernizácie. Nie je to žiadna sláva, ale ani úplne peklo, je to taký priemer. A aj keď som tam spoznala fajn ľudí, s ktorými sme si celkom sadli, celkový dojem z toho mi ostal taký, že to mohlo byť lepšie. Mrzelo ma, že ten počiatočný zápal sa časom akosi vytratil a občas som tam chodila už len zo zvyku, nie s tým rovnakým nadšením ako na začiatku.