Meno: Súkromná základná umelecká škola Milana Lasicu
Adresa: M. Rázusa 1739/12, Zvolen, 96001
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: www.skolyquovadis.sk
Vzdelávanie v oblasti umenia na tejto škole sa zameriava na komplexný rozvoj umeleckých schopností a talentu žiakov, pričom ponúka štúdium v štyroch hlavných odboroch. V rámci hudobného odboru sa žiaci učia hrať na rôzne nástroje vrátane klavíra, gitary, huslí, fláut, klarinetu, trúbky, bicích nástrojov či cimbalu, a venujú sa aj spevu a hudobnej náuke. Tanečný odbor pokrýva širokú škálu štýlov od klasického, moderného a ľudového tanca až po kreatívny a spoločenský tanec, s prípravou na choreografiu. Vo výtvarnom odbore sa rozvíja fantázia a kreativita prostredníctvom kresby, maľby, grafiky, modelovania a keramiky. Literárno-dramatický odbor pripravuje žiakov na hereckú tvorbu, rečovú a pohybovú prípravu, čím rozvíja ich výrazové schopnosti a komunikáciu. Škola, Súkromná základná umelecká škola Milana Lasicu M. Rázusa 1739/12 v Zvolene, kladie dôraz na individuálny prístup profesionálnych pedagógov a vytváranie inšpiratívneho prostredia. Žiaci majú príležitosti prezentovať svoje umenie na koncertoch, vernisážach a predstaveniach, a zúčastňujú sa aj súťaží. Škola tiež pripravuje talentovaných žiakov na štúdium na stredných a vysokých umeleckých školách. Je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 045024260
- Eduid: 100010899
- Orientačný počet žiakov: 600
- Školu nájdete v meste alebo obci Zvolen, okres/obvod Zvolen, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som sa s rodičmi rozhodovala pre umeleckú školu tu vo Zvolene na M. Rázusa, to meno Milana Lasicu nás celkom zaujalo, priznám sa. Čakala som možno niečo špeciálne, niečo, čo by vyčnievalo a fakt by človeka posunulo. Predsa len, takéto meno zaväzuje, či nie? Na začiatku musím povedať, že niektorí pedagógovia sú vážne super, vidieť na nich, že to robia srdcom a že ich to baví. Vedia človeka nadchnúť a ja som sa na hodiny, kde sme naozaj niečo tvorili a cítila som, že ma to posúva, tešila. Bolo to cítiť z ich prístupu, že sú fakt do toho zapálení a že im záleží na tom, aby sme sa niečo naučili. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa venovali. Párkrát sme mali aj vystúpenia, čo bolo fajn, človek si zvykne na to pódium a vie, čo obnáša ukázať svoju prácu pred ľuďmi. Tam som cítila, že to má celé nejaký zmysel a že sa fakt snažia deťom dopriať zážitky. Potom sú zase hodiny, kde mám pocit, že niektorí učitelia už sú len zo zotrvačnosti. Nie je to o tom, že by nerobili nič, ale skôr taký ten pocit, že ich to už fakt nebaví a polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie. Nemám to rada, lebo potom ma to demotivuje a strácam chuť chodiť. Zdá sa mi, že taký ten nadhľad a chuť experimentovať tam chýba, a to je škoda, lebo umelecká škola by mala byť plná inovácií a nadšenia. S organizáciou to niekedy bolo tak všelijako. Raz sa zmenil rozvrh, potom zas niečo iné, a to komunikovanie s rodičmi je niekedy úplné peklo. Ako keby nevedeli, čo robí pravá ruka, čo ľavá. Vždy to bolo na poslednú chvíľu, a to je dosť otravné, keď si človek potrebuje naplánovať celý týždeň. Cítila som, že niekedy sa tam stráca taký ten individuálny prístup. Keď nás bolo v skupine viac, niektorí dostali viac pozornosti, iní zase tak nejako zapadli a museli sa prebojovať, ak chceli niečo extra. Povedzme si úprimne, nie je to ani lacná záležitosť a občas som si hovorila, či to stojí za tie peniaze, keď vidím, aké sú tie hodiny občas pre mňa nezáživné a organizácia pokrivkáva. Celkovo je to taký kolotoč, kde nájdeš aj super chvíle, ale aj momenty, kedy si hovoríš, že to je nuda a strata času.