Meno: Súkromná základná umelecká škola Mgr. art. Niny Vengerovej
Adresa: Gudernova 3, Košice-Západ, 04011
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Táto súkromná inštitúcia poskytuje základné umelecké vzdelávanie pre deti a mládež. Škola sa zameriava na rozvoj talentu a kreativity v štyroch hlavných odboroch: hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom. V hudobnom odbore majú žiaci možnosť učiť sa hru na rôzne hudobné nástroje, individuálny alebo skupinový spev a teóriu hudby. Výtvarný odbor rozvíja umelecké schopnosti prostredníctvom kresby, maľby, grafiky, modelovania a ďalších výtvarných techník. Tanečný odbor ponúka výučbu klasického, ľudového a moderného tanca, kde sa žiaci učia techniku, rytmus a výraz. Literárno-dramatický odbor sa venuje rozvoju rečového prejavu, hereckých zručností, javiskovému pohybu a dramatickej tvorbe. Pedagogický prístup je koncipovaný tak, aby podporoval individuálny rast každého žiaka a umožňoval mu rozvíjať svoj potenciál v zvolenej umeleckej oblasti. Žiaci sa učia prezentovať svoje nadobudnuté zručnosti na školských podujatiach a interných vystúpeniach. Škola, Súkromná základná umelecká škola Mgr. art. Niny Vengerovej, sídli na Gudernovej ulici 3 v mestskej časti Košice-Západ. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 052641091
- Eduid: 100018735
- Orientačný počet žiakov: 410
- Školu nájdete v meste alebo obci Košice-Západ, okres/obvod Košice II, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď sme hľadali pre dcéru zušku, chcela som pre ňu niečo menšie, s takou rodinnejšou atmosférou. Táto škola na Gudernovej ulici v Košiciach mi presne tak pripadala, a prvé dojmy boli naozaj super. Priestory sú útulné, nie je to taká tá obrovská neosobná budova, kde sa dieťa stratí. Cítila som, že prístup k deťom je tu naozaj iný. Nešlo len o to, aby si odkreslili alebo odohrali svoju hodinu a išli domov. Mám pocit, že väčšina učiteľov sa im naozaj venovala, snažili sa v nich nájsť to, v čom sú dobré, a podporiť ich. Dcéra chodila domov úplne nadšená, stále o tom rozprávala a bolo vidieť, že naozaj ožíva a teší sa tam. Nebolo to také to drilovanie, skôr sa ju snažili viesť k tomu, aby tvorila sama a hľadala si vlastnú cestu, čo si veľmi cením. Na druhej strane, občas to bolo organizačne trochu chaotické. Mám pocit, že niekedy informácie prišli na poslednú chvíľu alebo som sa musela na veci viackrát dopytovať. Je to taký menší kolektív, čo je na jednej strane fajn, ale niekedy sa mi zdalo, že je to až taký uzavretý svet a ak človek do neho úplne nezapadne, môže sa cítiť trochu bokom. Niekedy som mala dojem, že niektorí rodičia vedeli veci skôr a komunikácia nebola vždy úplne jednotná pre všetkých. S týmto konkrétne nemám nejakú zlú osobnú skúsenosť, ale taký pocit vo vzduchu jednoducho bol. Taktiež sa mi zdá, že za tie roky, čo sme tam boli, sa tam vystriedalo viacero tvárí, takže človek si niekedy zvykol na jedného vyučujúceho a zrazu prišiel niekto nový s úplne iným prístupom. Ale keď som to všetko dala na váhu, pre nás to malo určite viac plusov ako mínusov. Keď som videla, ako sa dcéra zlepšuje a hlavne, ako ju to baví, tak som nejaký ten organizačný chaos dokázala prehliadnuť. Pre dieťa, ktoré možno nezapadá do veľkých kolektívov a potrebuje citlivejší prístup, to môže byť naozaj dobrá voľba. Dalo jej to sebavedomie a hlavne radosť z umenia, a to je pre mňa to najdôležitejšie. Určite to neboli vyhodené peniaze, ale človek musí byť pripravený na to, že to nie je úplne klasická veľká inštitúcia so všetkým, čo k tomu patrí.