Meno: Súkromná základná umelecká škola
Adresa: Makarenkova 25, Ľubotice, 08006
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: www.zuslubotice.sk
Táto súkromná umelecká inštitúcia sa zameriava na poskytovanie základného umeleckého vzdelávania pre deti a mládež v súlade so štátnym vzdelávacím programom pre základné umelecké školy. Výučba prebieha v štyroch hlavných odboroch: hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom. V hudobnom odbore žiaci získavajú individuálne lekcie v hre na rôzne nástroje a spev, dopĺňané o hudobnú teóriu a počúvanie. Tanečný odbor sa sústreďuje na rozvoj pohybových schopností, rytmiky a osvojovanie si choreografií v rámci skupinovej výučby. Vo výtvarnom odbore deti pracujú s rozličnými technikami a materiálmi, ako je kresba, maľba, grafika či modelovanie. Literárno-dramatický odbor rozvíja vyjadrovacie schopnosti, rétoriku, prácu s textom a základy herectva. Cieľom Súkromnej základnej umeleckej školy Makarenkova 25, sídliacej v Ľuboticiach na adrese Makarenkova 25, je systematicky rozvíjať umelecké nadanie, kreativitu a kultúrnu gramotnosť žiakov. Škola pravidelne organizuje triedne vystúpenia, koncerty a výstavy, ktoré slúžia na prezentáciu ich práce a podporu praktických zručností. Pre najmladších je k dispozícii aj prípravné štúdium, ktoré ich postupne uvedie do sveta umenia. Ako základná umelecká škola je inštitúcia úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 042422361
- Eduid: 100016978
- Orientačný počet žiakov: 777
- Školu nájdete v meste alebo obci Ľubotice, okres/obvod Prešov, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Jasné, tu je recenzia vytvorená podľa tvojich pravidiel. — Keď sme pre dcéru hľadali umeleckú školu, táto na Makarenkovej v Ľuboticiach nám padla do oka. Zvonku to vyzerá fajn a prvé stretnutie bolo tiež celkom príjemné. Teraz, po nejakom čase, už vidím veci trochu inak, mám taký zmiešaný pocit. Na jednej strane je tu pár učiteľov, ktorí sú úplne skvelí. Vidno, že ich to baví, že deťom naozaj chcú niečo odovzdať a neberú to len ako prácu od-do. Moja dcéra doslova lieta na hodiny k jednej pani učiteľke, doma potom sama od seba cvičí a rozpráva mi, čo nové sa naučili. Nie je to tak, že by im len púšťali nejaké videá, aby zabili čas, naozaj sa im venujú. A keď potom vidím tie koncerty alebo výstavy, som naozaj hrdá. Vedia deti pripraviť tak, že to má úroveň a je radosť sa na to pozerať. Ale aby to nebolo len o superlatívoch, mám pocit, že to celé strašne záleží na tom, na koho človek natrafí. Zatiaľ čo my sme mali šťastie, počula som aj od iných mamičiek, že to nie je všade také ružové. Niekedy mi príde, že niektoré odbory sú tak trochu viac na očiach, dostávajú viac pozornosti a tie ostatné sú akoby v úzadí. A tiež mám taký dojem, že kým dieťa nosí domov ocenenia a je talentované, všetci sú nadšení. Ak sa ale niekomu nedarí hneď na prvýkrát alebo potrebuje viac trpezlivosti, ten záujem už akosi opadne. Nie je to vyslovene zlé, len to nie je taká tá vrúcna podpora pre každého bez rozdielu. Čo sa týka organizácie, tam by som tiež mala nejaké výhrady. Niekedy je komunikácia trochu… no, povedzme, že chaotická. Občas sa človek dozvie o nejakých zmenách alebo platbách na poslednú chvíľu a potom to musíme narýchlo riešiť. Aj vybavenie je také rôznorodé. Niektoré miestnosti sú pekné, vynovené, ale potom vojdete do inej triedy a máte pocit, že sa tam zastavil čas a všetko je staré a opotrebované. Pre nás to zatiaľ funguje hlavne vďaka tomu jednému človeku, ktorý dcéru naozaj ťahá vpred. Kým bude spokojná ona, zostávame, ale nie som si istá, či by som školu odporučila úplne bez váhania každému.