Meno: Súkromná základná umelecká škola Lavuta
Adresa: Magurská 14, Banská Bystrica, 97401
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Táto umelecká inštitúcia poskytuje základné umelecké vzdelávanie deťom a mládeži v Banskej Bystrici, zamerané na rozvoj kreativity a talentu. Žiaci majú možnosť študovať v štyroch hlavných odboroch: hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom. V hudobnom odbore sa vyučuje hra na širokú škálu nástrojov, ako sú klavír, husle, gitara, akordeón, flauta, trúbka, klarinet, saxofón a bicie nástroje, doplnená o štúdium hudobnej teórie a spevu. Tanečný odbor pokrýva základy klasického, moderného a ľudového tanca, pričom rozvíja pohybové schopnosti a výraz. Vo výtvarnom odbore sa žiaci venujú kresbe, maľbe, grafike a modelovaniu, osvojujúc si rôzne techniky a materiály. Literárno-dramatický odbor sa sústredí na rozvoj rečových, pohybových a dramatických zručností, vrátane prednesu a hereckej prípravy. Vzdelávanie prebieha formou individuálnych a skupinových hodín, pričom škola podporuje účasť žiakov na interných koncertoch, verejných vystúpeniach a výstavách, ktoré sú príležitosťou prezentovať ich umelecký pokrok. Súkromná základná umelecká škola Lavuta sídli na ulici Magurská 14 v Banskej Bystrici. Inštitúcia je plne organizovanou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 042006511
- Eduid: 100009375
- Orientačný počet žiakov: 385
- Školu nájdete v meste alebo obci Banská Bystrica, okres/obvod Banská Bystrica, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, ak mám byť úprimná, keď sme sa rozhodovali, kam dám malú na nejaké umenie, Lavuta bola tak nejak prirodzená voľba. Už som o nej počula od kamošiek, že to tam celkom fičí, a aj to, že je to súkromné, ma lákalo, lebo som dúfala v taký osobnejší prístup. Človek má v živote aj iné veci na robote, než len riešiť nejaké byrokratické kolotoče, vieš. Na začiatku som bola fakt nadšená. Malá tam chodila na výtvarnú a aj trochu na klavír. Videla som na nej, že to miluje. Učitelia boli takí, že im fakt záležalo. Nie je to tam len o tom, že ti niekto niečo odbúcha podľa osnov a ide domov. Príde mi, že majú k deťom super prístup, snažia sa ich povzbudiť a rozvíjať ich tak, ako to cítia oni, nie len nejaká drilovačka. Videla som kopec prác, čo tam decká robili, a bolo to také, že wow, oni ich fakt nechajú tvoriť, experimentovať. Nezdá sa mi, že by tam len tak sedeli a nudili sa, väčšinou z hodiny odchádzala plná zážitkov a s novými nápadmi. Povedala by som, že vedia urobiť z učenia hru, čo je pre mňa ako pre rodiča fakt dôležité. Nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Ale, samozrejme, nič nie je úplne ružové. Občas som mala taký pocit, že s tou komunikáciou by sa dalo trochu popracovať. Niekedy sa človek musel dopytovať, čo sa deje, aké sú plány, kedy je nejaká akcia alebo vystúpenie. Bolo to také, že informácie neboli vždy úplne hneď a jasne dostupné, proste som si zvykla, že musím byť proaktívna. A aj čo sa týka organizácie, občas tam boli také menšie zádrhely. Niekedy sa menil rozvrh, sem-tam sa zmenil vyučujúci, čo je síce normálne, ale pre deti to môže byť trochu mätúce a pre mňa zas viac vybavovania. No a samozrejme, nedá sa nespomenúť to, že je to súkromná škola, takže to školné dáva rozpočtu celkom zabrať. Človek vie, do čoho ide, ale aj tak je to položka, ktorú cítiť. Zdá sa mi, že aj priestory by už možno potrebovali nejakú tú rekonštrukciu, a sem-tam som si všimla, že niektoré nástroje už majú svoje najlepšie roky za sebou. To nie je nič kritické, ale taký pocit z toho mám, že by to možno chcelo nejaké to osvieženie. Celkovo, mám z toho taký pocit, že na jednej strane super individuálny prístup a kopec chuti učiť, na druhej strane by možno mohli popracovať na nejakých tých praktických veciach okolo.