Meno: Súkromná základná umelecká škola La Portella
Adresa: Koprivnická 3401/9E 3401/, Bratislava-Dúbravka, 84102
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Táto vzdelávacia inštitúcia poskytuje základy umeleckého vzdelávania pre deti a mládež, zameriavajúc sa na rozvoj individuálnych talentov a kreativity. Žiaci sa tu môžu rozvíjať v štyroch hlavných umeleckých odboroch: hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom. Pedagogický prístup sa zameriava na individuálny rozvoj talentu a kreativity každého žiaka. Výučba prebieha formou individuálnych a skupinových lekcií, s dôrazom na praktické zručnosti a teoretické poznatky. V hudobnom odbore sa žiaci učia hrať na rôznych nástrojoch, spievajú a spoznávajú hudobnú teóriu, pričom majú možnosť vystupovať na interných koncertoch. Výtvarný odbor zahŕňa kresbu, maľbu, modelovanie, grafiku a prácu s rôznymi materiálmi a technikami, s výsledkom prezentovaným na výstavách. Tanečný odbor rozvíja pohybovú kultúru, rytmiku, koordináciu a priestorové vnímanie, s praktickou prípravou na tanečné vystúpenia. Literárno-dramatický odbor sa venuje rétorike, herectvu, tvorivému písaniu a javiskovej reči, s možnosťou účinkovania v divadelných predstaveniach. Škola, známa ako Súkromná základná umelecká škola La Portella, sa nachádza v Bratislave-Dúbravke na adrese Koprivnická 3401/9E. Cieľom je nielen objavovať a kultivovať umelecké vlohy, ale aj formovať osobnosti žiakov a pripravovať ich prípadne na štúdium na stredných a vysokých umeleckých školách. Inštitúcia je plne organizovanou umeleckou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 056414951
- Eduid: 100020350
- Orientačný počet žiakov: 120
- Školu nájdete v meste alebo obci Bratislava-Dúbravka, okres/obvod Bratislava IV, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak som sa rozhodla, že ti napíšem, aké mám pocity zo Súkromnej základnej umeleckej školy La Portella na Koprivnickej v Bratislave-Dúbravke, lebo som tam nejaký ten čas vodila moju malú. Vieš, človek si vždy hľadá niečo, kde by sa dieťa vedelo nejako vyžiť a rozvíjať, a tak som na túto školu natrafila. Počula som na ňu kadečo, tak som si povedala, že to skúsime a uvidíme. Na začiatku som bola fakt nadšená, lebo učitelia, hlavne teda tí v našom odbore, pôsobili strašne zanietene. Videla som, ako sa moje dieťa teší na hodiny, čo bolo pre mňa to najdôležitejšie. Prístup bol taký osobný, mám pocit, že niektorí z nich naozaj žijú tým umením a chcú to preniesť aj na tie deti. A to je super, lebo to vidíš, ako sa potom deti snažia a idú do toho naplno. Myslela som si vtedy, že toto je presne to, čo sme hľadali, taká príjemná a tvorivá atmosféra, kde sa fakt pracuje s talentom. Ale potom, ako čas plynul, začala som vnímať aj veci, ktoré mi už tak super neprišli. Komunikácia je niekedy dosť o nervy, fakt. Často sa stalo, že informácie prišli na poslednú chvíľu, alebo boli také, že si si nebola istá, či si to správne pochopila. Ako keby si tam mala trošku bojovať, aby si sa dozvedela, čo vlastne bude a ako. To ma vedelo niekedy dosť rozčúliť, lebo predsa len, človek si plánuje čas a chce vedieť, na čom je. Zdá sa mi, že v tomto majú ešte čo zlepšovať, lebo mať pocit, že nevieš, na čom si, nie je príjemné. A niekedy mi prišlo, že aj keď niektorí učitelia sú naozaj poklad, inokedy zas narazíš na takého, že si povieš, že tam ten oheň už asi nehorí. Nehovorím o konkrétnych ľuďoch, ale proste to bolo také, že raz nadšenie a inokedy zas len tak… nejaká povinná jazda. Moje dieťa mi hovorilo, že niekedy sa fakt aj nudili a pozerali na hodinkách, kedy už zazvoní. To ma mrzelo, lebo si myslím, že v umeleckej škole by toto nemalo byť. Tam by mala iskra preskakovať stále. Celkovo je to taká všelijaká skúsenosť, kde sa striedali chvíle nadšenia s chvíľami, kedy som si povzdychla, že to mohlo byť aj lepšie.