Meno: Súkromná základná umelecká škola
Adresa: Komenského 1, Michalovce, 07101
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Vzdelávacia inštitúcia sa orientuje na komplexný umelecký rozvoj detí a mládeže prostredníctvom štyroch hlavných študijných odborov. Hudobný odbor ponúka výučbu hry na širokú škálu nástrojov, vrátane klavíra, huslí, gitary, flauty, klarinetu, akordeónu, bicích nástrojov, a tiež výuku spevu. Vo výtvarnom odbore sa žiaci venujú technikám ako kresba, maľba, grafika, keramika a modelovanie. Tanečný odbor pokrýva oblasť klasického baletu, moderného tanca a ľudového tanca, zatiaľ čo literárno-dramatický odbor rozvíja recitačné, herecké a dramatické schopnosti s dôrazom na tvorivé písanie a javiskový pohyb. Vyučovanie prebieha pod vedením kvalifikovaných pedagógov, ktorí uplatňujú individuálny prístup pri rozvoji talentu každého žiaka v rámci individuálnych alebo skupinových lekcií. Škola zabezpečuje praktické osvojovanie si umeleckých zručností a podporuje kreativitu žiakov. Pravidelné školské koncerty, výstavy a vystúpenia poskytujú žiakom príležitosť prezentovať výsledky svojej práce a získavať skúsenosti s verejnou prezentáciou. Súkromná základná umelecká škola Komenského 1 v Michalovciach tak poskytuje systematické umelecké vzdelávanie, ktoré je zamerané na rozvoj talentu v rôznych vekových kategóriách, od predškolského veku až po adolescenciu. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 035572582
- Eduid: 100015529
- Orientačný počet žiakov: 84
- Školu nájdete v meste alebo obci Michalovce, okres/obvod Michalovce, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Dobre, tu je recenzia napísaná podľa tvojich pravidiel: Keď som hľadala pre dcéru umeleckú školu v Michalovciach, táto na Komenského mi prišla ako fajn voľba, hlavne preto, že som o nej počula veľa dobrého. A po pár rokoch môžem povedať, že to neľutujem, aj keď, samozrejme, nič nie je dokonalé. Najviac si cením to, že to nie je taká tá masovka, kde je dieťa len číslo v zozname. Mám pocit, že väčšina učiteľov tie deti naozaj pozná, vedia, v čom sú dobré a čo im, naopak, veľmi nejde. Naozaj sa mi páči, že to berú osobne, vidím, že pre niektorých to nie je len práca, ktorú si odkrútia a idú domov. Keď má dcéra nejaký problém alebo sa jej niečo podarí, hneď to riešia a vedia ju povzbudiť. To je pre mňa asi to najdôležitejšie. Na druhej strane, občas mám pocit, že v organizácii niektorých vecí by mohli byť lepší. Sem-tam sa informácie o nejakom vystúpení alebo zmene v rozvrhu dozviem tak na poslednú chvíľu, čo je pri plánovaní dosť stresujúce. A čo sa týka samotnej budovy, je vidieť, že už má niečo za sebou. Niektoré triedy a chodby by si už zaslúžili trochu viac pozornosti, možno čerstvú maľovku alebo modernejšie vybavenie. Zdá sa mi, že niektoré hudobné nástroje či pomôcky na výtvarnú už pamätajú lepšie časy. Samozrejme, dôležitejšie je to, čo sa deje na hodinách, ale pekné prostredie by tomu celému určite pomohlo. Čo sa týka samotnej výučby, mali sme šťastie. Dcéra chodí na hodiny s radosťou a vidím, že ju to baví. Nie je to len o tom, že by tam sedeli a kreslili si, čo chcú, naozaj ich vedú a učia nové veci. Počula som však od iných mamičiek, že nie všade je to úplne ružové a že veľmi záleží, ku komu sa dieťa dostane. S teoretickými predmetmi to bolo občas slabšie, niekedy sa mi zdalo, že polovicu hodiny sa len písali poznámky a dcéra sa dosť nudila, čakajúc na zvonenie. Ale zase, v konečnom dôsledku som rada, že tam chodí, lebo vidím, ako sa posúva dopredu. Cíti sa tam dobre a našla si tam kamarátky, a to je na nezaplatenie.