Meno: Súkromná základná umelecká škola
Adresa: Kláštorná 2, Podolínec, 06503
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Inštitúcia poskytuje základné umelecké vzdelávanie, rozvíjajúc talent a kreativitu detí v rôznych umeleckých oblastiach. Hlavné vzdelávacie smery zahŕňajú hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický odbor. Žiaci majú možnosť osvojiť si hru na rôzne hudobné nástroje, rozvíjať svoje zručnosti v kresbe, maľbe a modelovaní, venovať sa rôznym štýlom tanca alebo pracovať na rozvoji hereckých a recitačných schopností. Vzdelávanie prebieha prostredníctvom individuálnych a skupinových hodín, ktoré sú zamerané na systematický rozvoj umeleckých predpokladov a osobnosti každého dieťaťa. Cieľom je nielen praktické ovládanie zvolenej disciplíny, ale aj formovanie estetického cítenia a kultúrneho rozhľadu. Škola pravidelne organizuje verejné vystúpenia, koncerty a výstavy, ktoré poskytujú žiakom priestor na prezentáciu svojich prác a nadobudnutých zručností. Výučbu zabezpečuje pedagogický zbor s odbornou kvalifikáciou. Ide o Súkromnú základnú umeleckú školu Kláštorná 2, ktorá sídli v Podolínci. Škola je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 051933136
- Eduid: 100018507
- Orientačný počet žiakov: 254
- Školu nájdete v meste alebo obci Podolínec, okres/obvod Stará Ľubovňa, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Jasné, tu je recenzia vytvorená podľa tvojich pravidiel. Keď sme sa rozhodovali, kam prihlásiť dcéru na umeleckú školu, tá na Kláštornej v Podolínci nám hneď padla do oka. Tie priestory majú naozaj svoje čaro, dýcha to tam takou tou históriou a človek má hneď pocit, že je na správnom mieste pre umenie. Na začiatku som bola nadšená a dcéra tiež. Videla som, že sa jej naozaj venujú a hodiny majú zmysel. Nebolo to len také, že by im pustili nejaké video, aby zabili čas, kým zazvoní. Práve naopak, makali a bolo vidieť, že sa ju snažia niekam posunúť. Aj vybavenie mi prišlo celkom fajn, nemusela som sa báť, že bude cvičiť na nejakom úplne rozladenom nástroji alebo v nevyhovujúcich podmienkach. Super bolo aj to, že sa snažili deti často prezentovať na verejnosti. Organizovali rôzne koncerty a vystúpenia, takže to nebolo len o nekonečnom drilovaní v triede, ale dcéra mala aj reálnu možnosť ukázať, čo sa naučila. Postupom času som si ale začala všímať aj druhú stránku. Mám taký pocit, že tam neskutočne záleží, na koho človek natrafí. Niektorí vyučujúci sú úplne úžasní, moderní a vedia deti strhnúť tak, že sa na hodiny naozaj tešia. Potom sú tam ale aj takí, ktorí idú podľa nejakej veľmi starej, zabehnutej šablóny. Všetko musí byť presne podľa pravidiel, krok za krokom, a na nejakú detskú kreativitu alebo vlastný nápad už veľa miesta neostáva. Niekedy sa mi zdalo, že sa tam ide až príliš na výkon, na súťaže a na výsledky. Pre niekoho to môže byť super motivácia, to nepopieram, ale pre citlivejšie dieťa to môže byť celkom stres, keď má pocit, že musí byť stále najlepšie a porovnáva sa s ostatnými. S komunikáciou zo strany školy som ja osobne nejaký väčší problém nemala, vždy som sa dozvedela, čo som potrebovala. Počula som však od iných rodičov, že niekedy to trochu viazlo a informácie sa k nim dostávali na poslednú chvíľu. Celkovo to ale neľutujem, dcéra sa tam toho veľa naučila a určite jej to dalo skvelý základ do života. Len si myslím, že to asi nie je škola úplne pre každú povahu.