Meno: Súkromná základná umelecká škola
Adresa: Hlbiny 2, Zvolen, 96001
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Škola sa zameriava na rozvoj umeleckých schopností a talentu detí prostredníctvom štúdia v rôznych odboroch. Primárne sa venujú hudobnému, tanečnému, výtvarnému a literárno-dramatickému umeniu. Vyučovanie prebieha podľa štátneho vzdelávacieho programu pre základné umelecké školy, pričom dôraz je kladený na individuálny prístup k žiakom a podpora ich kreativity. Cieľom je nielen odovzdávať vedomosti a zručnosti, ale aj kultivovať umelecké cítenie a poskytovať deťom platformu pre sebarealizáciu. Žiaci majú príležitosť prezentovať svoje nadobudnuté schopnosti na interných koncertoch, výstavách a verejných vystúpeniach, čím získavajú cenné skúsenosti s umeleckou prezentáciou. Škola pôsobí v meste Zvolen pod názvom Súkromná základná umelecká škola Hlbiny 2. Vzdelávanie je dostupné pre deti rôznych vekových kategórií, ktoré prejavujú záujem o umelecké smery a chcú si rozšíriť svoje obzory. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 042195951
- Eduid: 100010885
- Orientačný počet žiakov: 506
- Školu nájdete v meste alebo obci Zvolen, okres/obvod Zvolen, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Vieš čo, mám pocit, že tá Súkromná základná umelecká škola Hlbiny vo Zvolene je taká… no, celkom fajn, ale má svoje muchy. Ja som tam chodila nejaký čas a z mojej skúsenosti ti viem povedať, že sú tam veci, čo ma fakt bavili a potom aj také, z ktorých som bola občas dosť frustrovaná. Napríklad, čo sa mi tam strašne páčilo, boli tí učitelia, teda väčšina z nich. Je na nich vidieť, že ich to, čo robia, naozaj baví. Nie je to také to klasické, že prídu, odučia si svoje a idú domov. Fakt sa snažili, aby sme sa niečo naučili a aby nás to hlavne bavilo. Mali také super nápady a vždy sa snažili nájsť nejaký individuálny prístup, hlavne keď sme mali hodiny na nástroji alebo niečo kreatívne. Necítila som sa ako jedna z mnohých, ale že sa mi venovali. To bolo fakt super, lebo viem, že inde to tak vždy nie je. A aj tie vystúpenia a výstavy, čo sme robili, boli vždy také, že nás to motivovalo a tešili sme sa na ne. Vidieť svoju prácu alebo počuť, ako ti zatlieskajú, to je proste niečo. Ale potom sú tam aj veci, ktoré ma dosť hnevali. Niekedy som mala pocit, že tie informácie sa k nám dostávali tak nejak na poslednú chvíľu, alebo som sa musela na veci pýtať viackrát, aby som ich pochopila. Komunikácia s rodičmi, alebo aj nami, žiakmi, niekedy proste haprovala. A aj keď je to súkromná škola, a človek ráta s tým, že sa tam platí, niekedy som mala pocit, že by to za tie peniaze mohlo byť lepšie. Napríklad, niektoré priestory, kde sme mali hodiny, boli také… no, chcelo by to refresh. Nič hrozné, ale proste sa mi zdalo, že by sa to mohlo trochu vylepšiť, aby to vyzeralo modernejšie a pohodlnejšie. A niekedy, hlavne pri tých teoretických predmetoch, to bola proste čistá nuda. Mala som pocit, že tam polovica triedy len sedí a čaká na zvonenie. Chápem, že teória musí byť, ale niekedy to bolo tak podané, že sa mi z toho fakt chcelo spať. Bolo to také suché a chýbal mi tam ten entuziazmus, čo mali naši učitelia na tých praktických veciach. Tiež som mala pocit, že sa tam občas riešila kopa administratívy a vecí okolo, čo je asi všade, ale niekedy to proste pôsobilo tak, že to zdržuje a komplikuje veci, čo by mohli byť jednoduchšie. Ale tak, celkovo, tie umelecké predmety a ten prístup učiteľov, to je na nezaplatenie.