Meno: Súkromná základná umelecká škola
Adresa: Gemerský Jablonec 244, Gemerský Jablonec, 98035
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Škola sa zameriava na rozvoj umeleckých talentov detí a mládeže, poskytujúc vzdelávanie v hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom odbore. Žiaci v rámci hudobného odboru študujú hru na nástroje ako klavír, akordeón, gitara, či dychové nástroje, ako aj spev, pričom výučba zahŕňa aj hudobnú náuku a komornú hru. Výtvarný odbor rozvíja zručnosti v kresbe, maľbe, grafike a modelovaní, zatiaľ čo tanečný odbor pokrýva klasické, moderné a ľudové štýly. V literárno-dramatickom odbore sa pracuje na prednese, dramatizácii a rozvoji tvorivých a výrazových schopností. Vyučovanie prebieha formou individuálnych a skupinových lekcií, s dôrazom na praktickú realizáciu umeleckých projektov a verejných vystúpení, ako sú koncerty, vernisáže a divadelné predstavenia. Inštitúcia známa ako Súkromná základná umelecká škola Gemerský Jablonec 244, sídliaca v Gemerskom Jablonci, si kladie za cieľ podporovať tvorivosť a kultúrne cítenie, pričom poskytuje základy pre prípadné ďalšie umelecké štúdium, ako aj pre osobné obohatenie. Pedagogický prístup je založený na individuálnej práci so žiakmi, s dôrazom na objavovanie a rozvíjanie ich potenciálu v umeleckej oblasti. Škola je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 042314003
- Eduid: 100017070
- Orientačný počet žiakov: 745
- Školu nájdete v meste alebo obci Gemerský Jablonec, okres/obvod Rimavská Sobota, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, poďme na to. Pamätám si, keď som prvýkrát počula o tejto škole v Gemerskom Jablonci, hneď som si pomyslela, že by to mohlo byť niečo iné, niečo, čo ma naozaj posunie v umení. Človek si vždy povie, že súkromná škola bude asi top, že sa tam budú venovať každému individuálne a podobne. A úprimne? Niekedy to tak naozaj aj bolo. Mám pocit, že niektorí učitelia tam naozaj žijú pre to umenie a pre to, aby z nás niečo dostali. Vidno, že sa snažia nájsť v každom to niečo špeciálne, čo ho baví a v čom je dobrý, čo je podľa mňa fakt super. Tú atmosféru tam mám v živej pamäti, niekedy to bolo fakt úžasné, hlavne keď sme niečo pripravovali na vystúpenie alebo na nejakú výstavu. Vtedy človek úplne zabudne na čas a naplno sa ponorí do tvorby. A to, že sa tam dá vyskúšať kadečo, od tanca po nejaké nástroje alebo výtvarnú, to je fakt fajn, človek si nájde to svoje. Naozaj, v takých chvíľach som cítila, že sa to oplatí a že ma to motivuje. Ale zas, ruku na srdce, nebolo to vždy len o tom nadšení. Niekedy to bolo skôr o tom, že sme tam len sedeli a čakali, kedy už konečne zazvoní. Mali sme také dni, že sa polovica triedy nudila a len tak prežívala. Vtedy som si hovorila, že či to vždy stojí za tie peniaze, čo za to platíme, ak si to mám porovnať s tým, čo som zažila inde. Nemala som pocit, že by to v takých chvíľach bola extra pridaná hodnota. Tie priestory by občas potrebovali asi nejakú väčšiu investíciu, pôsobilo to tak, že by to chcelo oživiť a možno aj trošku zmodernizovať, lebo inak to človeka až tak neláka tam tráviť čas. A občas to s tou organizáciou bolo dosť chaotické, taký pocit, že jedna ruka nevie, čo robí tá druhá. Komunikácia niekedy viazla, a to vie byť dosť otravné, keď človek potrebuje niečo riešiť. Takže to boli také chvíle, keď sa mi zdalo, že by sa dalo dosť vecí vylepšiť, aby to bolo naozaj top zážitok pre všetkých.