Meno: Súkromná základná umelecká škola ELBA
Adresa: Smetanova 2, Prešov, 08005
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: www.elbaci.sk
Škola sa zameriava na poskytovanie základného umeleckého vzdelávania deťom a mládeži, s cieľom objavovať a rozvíjať ich talent v rôznych umeleckých disciplínach. Ponúka výučbu v štyroch hlavných umeleckých odboroch: hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom. V rámci hudobného odboru sa žiaci môžu venovať hre na rôzne hudobné nástroje, spevu a hudobnej náuke. Výtvarný odbor rozvíja zručnosti v kresbe, maľbe, grafike a modelovaní. Tanečný odbor zahŕňa klasický, moderný a ľudový tanec, kým literárno-dramatický odbor sa venuje rétorike, recitácii, dramatickej tvorbe a javiskovej reči. Výučba prebieha formou individuálnych hodín pre nástroje a spev, zatiaľ čo skupinové hodiny sú typické pre teoretické predmety, tanec, výtvarnú výchovu a literárno-dramatické umenie. Programy sú štruktúrované tak, aby podporovali kreativitu, kultúrne vnímanie a komplexný umelecký rozvoj žiakov od predškolského veku až po dospelosť. Škola Súkromná základná umelecká škola ELBA Smetanova 2 v Prešove pripravuje svojich študentov aj na prípadné štúdium na stredných a vysokých školách umeleckého zamerania, zároveň pestuje ich celoživotný vzťah k umeniu. Škola pôsobí ako úplne organizovaná základná umelecká škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 042232325
- Eduid: 100013505
- Orientačný počet žiakov: 516
- Školu nájdete v meste alebo obci Prešov, okres/obvod Prešov, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď sme pre dcéru hľadali umeleckú školu, táto na Smetanovej v Prešove nám hneď padla do oka. Pôsobila tak moderne a sviežo, proste inak ako tie staré štátne zušky, ktoré si pamätám ešte ja zo svojho detstva. A ten prvý dojem vlastne aj celkom sedel. Priestory sú naozaj pekné, cítiť, že sa do toho investuje a že im záleží na tom, aby to tam dobre vyzeralo. Dcéra tam chodila fakt rada, tešila sa na hodiny, čo je asi to najdôležitejšie. Mala som pocit, že sa tam naozaj niečo deje. Stále nejaké koncerty, výstavy, vystúpenia pre rodičov, decká mali možnosť sa ukázať. Nebolo to len také to mechanické cvičenie v triede od zvonenia do zvonenia. Na druhej strane, občas som mala pocit, že je toho všetkého až príliš a niekedy to bol trošku chaos. Informácie sa ku nám ako k rodičom dostávali občas na poslednú chvíľu a človek potom narýchlo všetko riešil. Zdalo sa mi tiež, že sa veľmi sústredia na tie najšikovnejšie deti, ktoré školu reprezentujú na súťažiach. To je, samozrejme, super a držím im palce, ale niekedy som mala dojem, že tie ostatné, ktoré sú tam skôr pre radosť a pre rozvoj, sú tak trochu na druhej koľaji. Prístup nebol vždy úplne rovnaký ku všetkým. S učením ako takým sme ale boli celkom spokojní. Nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas. Videla som, že sa im naozaj venujú a snažia sa v nich niečo prebudiť. Ale aj tu platí, že je to strašne o ľuďoch. Niektorí pedagógovia boli úplne úžasní, plní energie, vedeli deti strhnúť a motivovať. Pri iných to bolo také vlažnejšie, akoby si len odrobili to svoje a viac neriešili. Osobne s tými ostatnými odbormi nemám nejakú veľkú skúsenosť, ale počula som od iných mamičiek podobné veci. Proste, ako všade, má to svoje plusy aj mínusy a asi veľmi záleží na tom, na koho človek natrafí a čo presne od školy očakáva.