Meno: Súkromná základná umelecká škola
Adresa: Česká 2628/9, Snina, 06901
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Škola poskytuje základné umelecké vzdelávanie, ktoré je zamerané na systematický rozvoj umeleckých schopností a talentu detí a mládeže. V hudobnom odbore sa žiaci môžu venovať štúdiu hry na rôzne hudobné nástroje, spevu a hudobnej náuke, čím si rozvíjajú sluch, rytmus a teoretické znalosti. Tanečný odbor ponúka výučbu klasického, moderného a ľudového tanca, s dôrazom na pohybovú koordináciu, výraz a estetiku. Vo výtvarnom odbore sa deti učia prostredníctvom kresby, maľby, grafiky a modelovania, čím si zdokonaľujú vizuálne vnímanie a manuálne zručnosti. Literárno-dramatický odbor rozvíja kreatívne myslenie, komunikačné schopnosti a interpretáciu textov prostredníctvom recitácie, hereckých cvičení a slovesnej tvorby. Výučba prebieha v dopoludňajších aj popoludňajších hodinách s individuálnym prístupom k žiakom v priestoroch Súkromnej základnej umeleckej školy Česká 2628/9 v Snine. Okrem pravidelných vyučovacích hodín škola organizuje interné a verejné vystúpenia, koncerty a výstavy, ktoré slúžia ako priestor pre prezentáciu práce žiakov a kultúrny rozvoj. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 037941542
- Eduid: 100013337
- Orientačný počet žiakov: 397
- Školu nájdete v meste alebo obci Snina, okres/obvod Snina, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď sa tak spätne pozriem na čas, čo moja dcéra strávila na ZUŠke na Českej, tak mám z toho celkovo dobrý pocit. Od začiatku som vnímala, že to nie je taká tá obrovská neosobná inštitúcia, kde je dieťa len číslo. Práve naopak, bolo to také menšie, skoro až rodinné, a to mi vyhovovalo. Mala som pocit, že sa tam ľudia navzájom poznajú a že im na deťoch naozaj záleží. Nebolo to len o tom, odsedieť si hodinu a ísť domov. Naozaj sa jej snažili venovať, videli, kedy ju treba povzbudiť a kedy zase trochu pritlačiť, aby sa posunula ďalej. Super bolo, že sa stále niečo dialo. Vianočné koncerty, nejaké vystúpenia v meste, rôzne besiedky. Dcéra tak videla, že to celé cvičenie má nejaký zmysel a nebola to len taká drina zavretá v triede. Cítila som, že škola žije a chce sa ukázať, čo deti dokážu, čo je pre ich motiváciu strašne dôležité. Ani som nemala pocit, že by sa musela učiť na nejakých starých haraburdách, vybavenie mi prišlo celkom v pohode. Proste bolo vidno, že to nie je tak, že by nám len púšťali nejaké videá, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili tie hodiny pripraviť tak, aby to malo hlavu a pätu. Ale aby to nevyznelo, že je všetko úplne ružové, tak samozrejme, našli sa aj veci, ktoré mohli byť lepšie. Mala som dojem, že strašne veľa záležalo od toho, na koho konkrétne natrafila. My sme mali fakt šťastie, ale počula som od iných mamičiek, že niekde to až také slávne nebolo a prístup bol taký… no, vlažnejší. Zdalo sa mi, že niekedy sa až príliš tlačilo na techniku, na to, aby všetko bolo presne podľa nôt, a menej sa hľadala taká tá radosť z hry, nejaké vlastné nápady. Občas mi chýbalo viac priestoru na to, aby sa deti mohli prejaviť aj samy, nielen opakovať to, čo sa od nich chcelo. Každopádne, keď to tak zoberiem, dala jej to veľa. Naučila sa makať a nevzdať sa, keď jej niečo nešlo hneď na prvýkrát. A to je asi to najdôležitejšie.