Meno: Súkromná základná umelecká škola Anima Libera
Adresa: Skalka 34, Lietavská Lúčka, 01311
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Táto súkromná inštitúcia umeleckého vzdelávania, sídliaca v obci Lietavská Lúčka, poskytuje deťom a mládeži priestor na komplexný rozvoj ich talentu a kreativity. Jej pedagogický prístup je zameraný na podporu individuálneho prejavu a vnútornej slobody, čo sa odráža v celkovej filozofii školy. Žiaci sa tu učia v rôznych umeleckých disciplínach, ako sú hudobný odbor, kde si osvojujú základy hry na nástroje a spevu, výtvarný odbor, ktorý rozvíja zručnosti v kresbe, maľbe, grafike a modelovaní, tanečný odbor, sústredený na pohybovú kultúru a rôzne štýly, a literárno-dramatický odbor, pracujúci s výrazom a hereckou prípravou. Môžu byť tiež ponúkané programy zamerané na audiovizuálnu tvorbu alebo fotografiu, ktoré reagujú na súčasné umelecké formy. Výučba prebieha prostredníctvom individuálnych a skupinových hodín, praktických workshopov a projektovej práce, ktorá podnecuje tvorivé myslenie a prináša radosť z vlastnej tvorby. Dôraz je kladený na rozvoj nielen technických zručností, ale aj na budovanie estetického cítenia a kritického vnímania umenia. Cieľom je nielen vychovať budúcich umelcov, ale aj kultivovaných jedincov schopných sebavyjadrenia. Názov Súkromná základná umelecká škola Anima Libera Skalka 34 výstižne symbolizuje voľného ducha a kreatívny prístup školy. Inštitúcia je v rámci svojho poslania úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 042433975
- Eduid: 100017196
- Orientačný počet žiakov: 780
- Školu nájdete v meste alebo obci Lietavská Lúčka, okres/obvod Žilina, Žilinský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Vieš čo, tak som si povedala, že sa podelím o naše skúsenosti so Súkromnou základnou umeleckou školou Anima Libera v Lietavskej Lúčke. Keď som ju objavila, tak som si hneď pomyslela, že názov Anima Libera – slobodná duša – to je presne niečo pre moju dcéru. Vždy bola taká kreatívna, plná nápadov a nechcela som, aby ju niekde len tak zviazali nejakými pravidlami, aké som zažila ja na ZUŠke pred sto rokmi. Spočiatku som bola úplne nadšená, a s ňou aj dcéra. Mala som pocit, že tí učitelia, čo tam boli, fakt žili pre to umenie a chceli to nadšenie predať aj deťom. Dcéra mi rozprávala, ako ich tam povzbudzujú, aby si skúšali rôzne veci, aby sa nebáli experimentovať. Pamätám si, ako mi hovorila, že tam naozaj môže byť sama sebou, čo je pre mňa ako rodiča tá najväčšia odmena. Videla som na nej, že sa teší na každú hodinu, lebo tam mala takú super partiu a učitelia boli fakt originálni. Naozaj to nebolo tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažili sa im niečo odovzdať. A tie priestory? Zdalo sa mi, že sú celkom fajn, moderné, také iné, ako by človek čakal. Lenže postupom času som začala vnímať aj veci, ktoré mi už tak nesedeli. Zrazu som mala pocit, že sa tam dosť často striedajú učitelia. Raz si dcéra zvykla na jedného, ktorý jej fakt sadol, a potom ho zrazu vymenili za iného s úplne iným štýlom výučby. Pre dieťa je to potom strašne demotivujúce, lebo si buduje vzťah a potom začína odznova. Raz mi dcéra dokonca hovorila, že niektorí učitelia už neboli takí nadšení, ako na začiatku. Že polovica triedy sa na hodine nudila a čakala na zvonenie, lebo to proste nevedeli s tými deťmi tak potiahnuť, aby boli všetci zaujatí. Tiež som mala pocit, že komunikácia s rodičmi by mohla byť oveľa lepšia. Často som nevedela, čo sa deje, kedy sú nejaké vystúpenia, alebo prečo sa zmenil rozvrh. Pripadalo mi to občas dosť chaotické, hlavne keď sme sa snažili niečo dohodnúť. A úprimne, pri tej cene, akú za školu platíme, by som čakala trochu viac takej tej profesionálnej organizácie. Zdalo sa mi, že sa občas platilo veľa za to, čo sme v danom období dostali, hlavne keď sa mi dcéra sťažovala, že sa v triede viac-menej flákali. Mrzelo ma to, lebo tá myšlienka školy je naozaj super a verila som, že má na viac.