
Meno: Súkromná základná umelecká škola ALKANA
Adresa: Batkova 2, Bratislava-Dúbravka, 84101
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: www.alkana.sk
Táto umelecká škola poskytuje komplexné umelecké vzdelávanie pre deti a mládež so záujmom o kultúru a umenie. Žiaci majú možnosť rozvíjať svoje talenty v hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom odbore. Vyučovanie je zamerané na individuálny prístup, podporu kreativity a rozvoj jedinečného umeleckého prejavu každého dieťaťa. Pedagógovia vedú študentov k zvládnutiu základných techník a zároveň podporujú ich samostatné myslenie a vyjadrovanie. Cieľom je nielen príprava na prípadné štúdium na vyšších umeleckých školách, ale aj podpora celkového osobnostného rastu a budovanie pozitívneho vzťahu k umeniu. Okrem pravidelnej výučby, ktorá zahŕňa praktické lekcie a teoretické základy, sa škola aktívne zapája aj do kultúrneho života prostredníctvom interných koncertov, verejných vystúpení, výstav výtvarných prác a dramatických predstavení. Tieto aktivity poskytujú žiakom príležitosť prezentovať svoje zručnosti a skúsenosti pred publikom v prirodzenom prostredí. Súkromná základná umelecká škola ALKANA sídli na adrese Batkova 2 v Bratislave-Dúbravke. Škola sa snaží vytvárať podnetné a inšpiratívne prostredie pre všetkých svojich študentov. Ponúka vzdelávanie, ktoré dopĺňa štandardnú školskú dochádzku a obohacuje voľný čas. Z organizačného hľadiska nie je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 030869463
- Eduid: 100000628
- Orientačný počet žiakov: 379
- Školu nájdete v meste alebo obci Bratislava-Dúbravka, okres/obvod Bratislava IV, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak som sa rozhodla, že skúsim napísať, ako to vidím s tou súkromnou základnou umeleckou školou ALKANA na Batkovej v Dúbravke. Chodím tam už nejaký ten čas a mám taký celkový dojem, že je to tam tak pol na pol, ale to asi všade, že? Na začiatok poviem, že atmosféra je tam celkom fajn, teda väčšinou. Keď prídem do školy, necítim sa tam nejako extra stiesnene, skôr je to také príjemné, priateľské prostredie, kde sa stretávajú ľudia, čo majú radi umenie, čo je super. Mám pocit, že niektorí učitelia tam sú fakt skvelí. Vidíš na nich, že to, čo učia, ich baví a že chcú, aby sme sa niečo naučili. Naozaj sa mi zdá, že venujú čas tomu, aby si pripravili hodiny, nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, alebo že by nám dali nejaké cvičenia, a potom si šli niečo svoje. Niekedy sa mi zdá, že aj keď mám pocit, že už nič nové neviem vymyslieť, prídu s niečím, čo ma zase nakopne. To je asi najväčšie plus, lebo bez toho by to bola asi len nuda. Na druhej strane, niekedy to tam dosť škrípe. Mám pocit, že s tou organizáciou je to občas dosť na hlavu. Povie sa jedna vec, potom sa zmení, potom sa zase niečo posunie. Keď sa rodičia pýtali na nejaké veci, niekedy trvalo, kým dostali odpovede, alebo sa zdalo, že jeden človek povie jedno, a druhý zas niečo iné. A tie priestory, no, tie sú také, aké sú. Niekedy mám pocit, že sa tam ledva otočíme, hlavne keď nás je viac v triede. A aj to vybavenie by mohlo byť niekde lepšie, nie je to nejako extra moderné a niekedy to vidno aj na výsledku. A aj keď som hovorila, že niektorí učitelia sú super, tak to neplatí na všetkých, samozrejme. Niekedy sa mi stalo, že hodina bola taká, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo také suché a bez života. Mám pocit, že niekedy sa až príliš držíme nejakých vecí, čo sú v učebnici, a málo ideme mimo. Chápem, že sú nejaké osnovy, ale občas by to chcelo asi trošku viac kreativity a snahy prispôsobiť sa tomu, čo nás fakt baví. Predsa len je to umelecká škola, tam by to malo byť trochu viac o slobode. Ale zase, musím povedať, že príležitostí ukázať sa je tam dosť. Rôzne tie vystúpenia, koncerty, výstavy, to je fajn. Cítiš, že sa na niečo chystáš a že tvoja práca má nejaký zmysel, že to neostane len tak schované v zásuvke. To je motivujúce a dodáva to taký dobrý pocit, keď vidíš, že ľudia ocenia to, čo robíš. Je to taký malý svet, kde sa môžeme ukázať a získať nejaké skúsenosti s tým, aké to je stáť pred publikom, alebo vystavovať svoje veci.