Súkromná základá umelecká škola Kudlovská 11, Humenné

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, ak mám povedať úprimne, moje pocity ohľadom Súkromnej základnej umeleckej školy na Kudlovskej v Humennom sú také… no, povedzme, že je to taká jazda hore-dole. Keď som tam moje dieťa prihlásila, tešila som sa, že konečne nájdeme miesto, kde sa naplno rozvinie jeho talent, vieš, tá umelecká duša a tak. A spočiatku to aj tak naozaj vyzeralo. Mám pocit, že niektorí učitelia sú tam fakt srdciari. Sú takí, ktorí sa do toho celého vrhnú s obrovskou vášňou a je to na deťoch vidieť. Môjmu dieťaťu sa na začiatku strašne páčila hlavne jedna pani učiteľka, čo učila výtvarnú. Vieš, žiadne nudné sedenie, ale stále niečo nové, iné techniky, hľadanie inšpirácie všade naokolo. Nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Dokázala ich naozaj nadchnúť, a ja som videla, že dieťa domov chodí plné zážitkov a s novými nápadmi. Aj niektoré vystúpenia, alebo výstavy, čo organizovali, boli fakt super a deti sa na ne veľmi tešili. Cítila som, že im to dáva pocit úspechu a to je pre malého umelca dôležité. Priestory sú na pohľad celkom pekné, také umelecké, s dušou, to sa mi páčilo. Ale potom sú aj také veci, ktoré mi celkový dojem trochu kazili. Niekedy mám pocit, že tá komunikácia s rodičmi tak trošku škrípe. Často sa stávalo, že som sa informácie dozvedela na poslednú chvíľu, alebo som sa musela sama pýtať na veci, ktoré by som očakávala, že mi dajú vedieť automaticky. Niekedy to bolo také, že som fakt netušila, čo sa deje, aký je plán alebo čo treba priniesť. A to vie byť dosť frustrujúce, keď máš kopu iných povinností a ešte sa snažíš skoordinovať mimoškolské aktivity. Taktiež som si všimla, že kvalita výučby sa dosť líšila podľa toho, kto práve učil. Ako som spomínala, niektorí učitelia sú naozaj skvelí, ale potom sú aj takí, pri ktorých som mala pocit, že tam sú tak nejako zo zotrvačnosti a už ich to až tak nebaví. Potom sa to prenesie aj na deti. Niekedy mi dieťa prišlo domov s tým, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo jednoducho nevedeli, čo majú robiť, alebo ich to proste nebavilo. Nie je to o tom, že by učitelia boli zlí, ale skôr mi príde, že možno nie vždy sú celkom na rovnakej vlne, čo sa týka prístupu a motivácie. Niekedy sa mi zdalo, že by to chcelo možno trochu viac systematickosti alebo nejakú zmenu v prístupe, aby to bolo pre všetky deti stále zaujímavé a aby sa posúvali dopredu. Ceny sú tiež dosť vysoké, takže by človek očakával, že to bude bezchybné. Ale vieš, asi to tak je všade.

   Pridať reakciu