Súkromná ŠUP Gagarinova 2490/13, Topoľčany

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som si vyberala, kam pôjdem po základke, Súkromná ŠUP-ka na Gagarinke v Topoľčanoch mi prišla ako super voľba. Vždy ma bavila tvorba a umenie, tak som si myslela, že tam konečne budem môcť ukázať, čo vo mne je. A musím povedať, že z niektorých vecí som bola naozaj nadšená, ale niektoré ma zase trochu schladili. Čo mi naozaj sadlo, bola tá sloboda pri tvorbe. Že nás nikto príliš neškatuľkoval a mohla som si nájsť svoj vlastný štýl. Učitelia (teda aspoň niektorí) boli fakt otvorení novým nápadom a nebolo to tak, že by nás len drilovali nejaké staré postupy. Páčilo sa mi, že sme robili aj na takých zaujímavých projektoch, kde som sa cítila, že to má naozaj zmysel a že sa učím veci, ktoré využijem. Napríklad pri grafike alebo fotení som sa naučila dosť veľa praktických vecí, ktoré som predtým nevedela a fakt ma to bavilo. A tá atmosféra medzi spolužiakmi bola väčšinou tiež super, taká pohodová a kreatívna. Človek tam našiel ľudí, ktorí mali podobné záujmy, a to je na strednej podľa mňa dosť dôležité. Cítila som, že ma to pripravuje aj na prípadné štúdium na vysokej škole, čo bol jeden z mojich cieľov. Ale potom sú tu aj tie druhé veci. Predsa len, človek očakáva, že na súkromnej škole to bude tip-top, hlavne keď rodičia za to platia. A tam som občas mala pocit, že niektoré veci tak úplne nefungujú, ako by mali. Niekedy som si hovorila, že by to chcelo lepšiu organizáciu, lebo občas sme nevedeli, čo skôr a na čo sa vlastne sústrediť. A úprimne, keď som vošla do niektorých ateliérov alebo učební, tak som si pomyslela, že by sa im zišla poriadna rekonštrukcia alebo aspoň nové vybavenie. Jasné, budova má svoje roky, to je vidieť. Ale niekedy som mala pocit, že to už naozaj pôsobí trochu zanedbane. A kvalita výučby bola taká rôznorodá. Niektorí učitelia boli fakt srdcom na mieste a človeka to s nimi bavilo, cítila som, že sa im chce a snažia sa nám niečo odovzdať. Ale potom sa našli aj takí, kde som mala pocit, že už len idú na autopilota a polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. To bolo dosť demotivujúce, keď som sa na niečo tešila a nakoniec z toho bolo len také prebíjanie sa. Viem, že asi všade je to rôzne, ale niekedy som mala pocit, že by sa tam zišlo trochu viac jednotnosti v prístupe. Celkovo to bola pre mňa taká jazda hore-dole. Na jednej strane super príležitosti a veľa slobody, na druhej strane pár vecí, ktoré by sa dali určite zlepšiť.

   Pridať reakciu