Súkromná stredná športová škola J. Jesenského 624/42, Zvolen

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som sa rozhodovala pre strednú školu, chcela som spojiť lásku k športu s učením, a tak mi padla do oka Súkromná stredná športová škola J. Jesenského vo Zvolene. Naozaj som dúfala, že to bude to pravé orechové, kde ma pochopia a podporia v oboch smeroch. Čo sa týka samotného športu, tam musím povedať, že to bolo väčšinou fakt super. Tréneri boli naozaj skvelí, bolo vidieť, že sú profesionáli a že ich to baví. Venovali sa nám, povzbudzovali nás a snažili sa z nás dostať to najlepšie. Telocvične a ostatné športoviská boli podľa mňa celkom v poriadku, dalo sa tam plnohodnotne trénovať a človek sa nemusel báť, že sa mu pri tréningu niečo stane. Veľmi som ocenila aj to, ako nám vychádzali v ústrety, keď sme mali súťaže alebo špeciálne tréningy, to bolo naozaj cítiť, že to vedia zosúladiť. Potom je tu ale aj tá druhá strana mince, a to sú tie bežné predmety, čo musíme v škole mať. Mám pocit, že tam to už bolo občas dosť o inom. Niekedy som si pripadala, ako keby sa akoby zabúdalo, že sme aj študenti, ktorí potrebujú vedieť aj niečo iné ako len športovať. Niektorí učitelia, mám dojem, nevedeli celkom, ako s nami pracovať, keďže sme boli často unavení alebo myšlienkami už niekde na ihrisku. Pamätám si hodiny, kde si polovica triedy driemala alebo sa len pozerala z okna, lebo výklad bol taký… no, dosť nudný a ničím nás extra nezaujal. Často som si priala, aby nás vedeli viac vtiahnuť do učiva, aby to nebolo len o tom, že čakáme na zvonenie. Bolo to občas dosť demotivujúce, keď som videla, koľko energie vkladáme do tréningov, a potom v triede to bolo presne naopak. Čo sa týka nejakého vybavenia na učenie, tak to tiež nebolo vždy to najmodernejšie. Niekedy som mala pocit, že niektoré učebné pomôcky už majú svoje najlepšie roky dávno za sebou. Nehovorím, že sme nemali nič, ale na súkromnú školu by som možno čakala, že to bude trošku viac wow a že to bude viac ísť s dobou. Na druhej strane, tá komunita medzi nami športovcami bola naozaj silná. Všetci sme vedeli, čo obnáša športovať a učiť sa, takže sme sa navzájom chápali a podporovali. Vytvorili sa tam také priateľstvá, aké inde asi len tak nezažiješ. Ale jasné, občas to zaiskrilo, veď toľko mladých ľudí pokope, to je proste normálne. Celkovo to bola taká jazda plná vzostupov aj pádov. Určite som sa naučila byť disciplinovaná a zvládať veľa vecí naraz, čo je pre život dôležité. No pri tých všeobecných predmetoch som si často priala, aby to bolo inak, aby sa človek necítil len ako povinná jazda medzi dvoma tréningami. Mám pocit, že škola má obrovský potenciál, ale potrebuje nájsť lepšiu rovnováhu medzi tým skvelým športovým zázemím a kvalitou výučby tých klasických predmetov, aby sme sa necítili, že to je len tak, aby sa nepovedalo.

   Pridať reakciu