Meno: Súkromná spojená škola
Adresa: Slovenská 52, Kolárovo, 94603
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: https://scholaprivata.edupage.org/
Škola v Kolárove sa zameriava na komplexný rozvoj žiakov od základnej až po strednú školu, pričom kladie dôraz na individuálny prístup a moderné vyučovacie metódy. Vzdelávací proces integruje štátny vzdelávací program s prvkami, ktoré podporujú kritické myslenie, kreatívnu tvorbu a praktické zručnosti. Žiaci sa učia v podnetnom prostredí, kde sú aktívne zapájaní do projektov a diskusií. Dôraz sa kladie na rozvoj jazykových kompetencií prostredníctvom intenzívnej výučby cudzích jazykov a na digitálnu gramotnosť s využitím moderných technológií. Pedagogický zbor uplatňuje inovatívne metódy, ktoré motivujú k samostatnosti a zodpovednosti za vlastné učenie. Škola disponuje špecializovanými učebňami a vybavením, ktoré podporuje experimentálne učenie v prírodovedných predmetoch a rozvoj umeleckých a technických zručností. Ponúka tiež širokú škálu krúžkových aktivít a mimoškolských podujatí, ktoré dopĺňajú formálne vzdelávanie a prispievajú k celkovému osobnostnému rastu. Súkromná spojená škola Slovenská 52 v Kolárove sa snaží pripraviť žiakov na ďalšie štúdium a uplatnenie v dynamickom prostredí 21. storočia. Je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Maďarský
- Kód: 055620892
- Eduid: 100019954
- Orientačný počet žiakov: 376
- Školu nájdete v meste alebo obci Kolárovo, okres/obvod Komárno, Nitranský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som si vyberala strednú školu, tak naša Súkromná spojená škola na Slovenskej ulici v Kolárove mi prišla ako celkom dobrá voľba, hlavne kvôli tomu zameraniu. Možno som si predstavovala, že to bude všetko úplne iné, ale zase na druhej strane, má to aj svoje svetlé aj tie tmavšie stránky. Na jednej strane, keď si spomeniem na niektoré učebne, tak musím povedať, že vybavenie tam je fakt špičkové. Hlavne tie, kde sme mali predmety ako informatika alebo nejaké tie ekonomické programy, tam sa dalo fakt reálne niečo naučiť, lebo sme mali k dispozícii super počítače a aj softvér, čo sa používa aj vo firmách. To ma celkom bavilo a aj som mala pocit, že to má hlavu a pätu. A čo sa týka praxe, to je asi jedna z vecí, prečo som tam vôbec išla. Mali sme možnosť ísť na prax, a nie len tak hocikam, ale do firiem, kde sa človek naozaj naučí, ako to funguje v reálnom svete. To bolo pre mňa super skúsenosť, lebo som videla, že to, čo sa učíme, má aj nejaký zmysel a že to nesedí len v učebniciach. Ale potom sú aj tie dni, kedy si poviem, že prečo to robíme takto? Niektoré hodiny sú proste peklo. Polovica triedy sa nudí, pozerá do blba a čaká na zvonenie. Mám pocit, že niektorí učitelia idú len podľa starých kníh a je im jedno, či nám to niečo dá. Nechcem hovoriť, že každý, ale niekedy som si tam fakt odsedela svoje a nič mi z toho neostalo. Proste sme si prepisovali poznámky z tabule a to bolo všetko. Našťastie, nie je to tak všade. Sú tam aj učitelia, a tých si fakt cením, ktorí sa snažia, aby nás to bavilo, aby sme premýšľali a aby sme sa zapájali. S nimi som mala pocit, že sa učím niečo užitočné a že ich to aj samých baví. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažili sa s nami rozprávať, diskutovať, pýtať sa. Myslím, že práve vďaka týmto chvíľam som si naozaj uvedomila, že to má zmysel a že to nie je len o odsedieť si to. Niekedy mi ale zase príde, že by sa mohli aj viac zamerať na to, čo nás naozaj zaujíma a čo budeme potrebovať v praxi, a nie len na bifľovanie poučiek. Je to také, že raz tak, raz onak, záleží na tom, na ktorú hodinu akurát ideš, alebo na koho narazíš. Ale to je asi všade, všakže? Takže si z toho beriem to dobré, a tie horšie chvíle sa snažím čo najrýchlejšie zabudnúť.