Meno: Súkromná praktická škola ako organizačná zložka Súkromnej spojenej školy
Adresa: Klokočov 65, Klokočov, 07236
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: https://szsklokocov.edupage.org/
Škola sa primárne zameriava na vzdelávanie žiakov so stredným a ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, ako aj žiakov s viacnásobným postihnutím. Cieľom výchovno-vzdelávacieho procesu je pripraviť ich na život v spoločnosti, podporiť ich sebestačnosť a začlenenie do jednoduchých pracovných činností. Výučba prebieha s dôrazom na individuálne potreby každého žiaka, pričom sa kladie dôraz na rozvoj praktických zručností, hygienických návykov a komunikačných schopností. Žiaci sa učia prostredníctvom praktických aktivít, manipulácie s predmetmi, sociálno-osobnostnej výchovy a rozvoja pracovných zručností. Súčasťou kurikula je domáca ekonómia, pestovateľské práce, jednoduché remeselné činnosti a nácvik sociálnych interakcií. Škola podporuje rozvoj základných schopností v oblasti čítania, písania a počítania v rozsahu, ktorý je pre žiakov individuálne prístupný a využiteľný v bežnom živote. Vyučovací proces je prispôsobený psychickým a fyzickým možnostiam žiakov, často s využitím špeciálnych pomôcok a metód. Škola funguje ako organizačná zložka Súkromnej spojenej školy Klokočov 65 v Klokočove. Škola nie je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710281455
- Eduid: 100019489
- Orientačný počet žiakov: 3
- Školu nájdete v meste alebo obci Klokočov, okres/obvod Michalovce, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No tak píšem túto recenziu, lebo som tam chodila a mám pocit, že by sa patrilo povedať, aké to tam vlastne bolo. Keď si tak spomeniem, hlavne si pamätám, že to tam bolo celkom iné ako v nejakej tej normálnej škole. Fakt, že nás bolo v triede málo, bolo super. Niekedy som si fakt pripadala, že je tam dosť času na každého, keď si potreboval niečo vysvetliť. Necítila som sa taká stratená ako inde. Veľmi sa mi páčilo, že sme sa učili fakt praktické veci. Niečo ako varenie, upratovanie, šitie alebo aj práca v záhrade – to sa mi fakt zíde. Naozaj to nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažili sa nám dať niečo do života. Mám pocit, že toto je niečo, čo človek ocení až neskôr, keď sa už musí o seba postarať. Jedna pani učiteľka nám vždy hovorila, že sa učíme, aby sme boli samostatní, a to mi znelo dobre. Jasné, že aj tam boli chvíle, kedy som sa nudila, to je asi všade. Budova už niečo pamätá, to je pravda, a niekedy to tam vyzeralo tak, že by to chcelo už nejakú rekonštrukciu, ale zase to nebolo nič strašné. Len proste, keď si predstavíte modernú školu, tak toto nebolo ono. Občas som mala pocit, že by to chcelo aj nejaké nové veci, aby sa človek viac motivoval. Ale zas na druhej strane, tá atmosféra tam bola taká… rodinná. Veľa ľudí tam bolo naozaj ochotných pomôcť, keď bol nejaký problém, nielen s učením, ale aj s takými tými bežnými vecami, čo človeka trápia. Zdalo sa mi, že naozaj chápali, že nie každý sa učí rovnako rýchlo, a že niektoré veci sú proste pre nás ťažšie. To bolo pre mňa fakt dôležité, lebo inde som sa často cítila taká, že nestíham a že som asi hlúpa. Tu to bolo iné. Celkovo mám pocit, že mi tá škola dala dobrý základ do života a naučila ma veci, ktoré bežne na iných školách nevedia.