Súkromná OA M. R. Štefánika 147, Považská Bystrica

⭐ Vložené recenzie

1. Pamätám si, ako som sa tešila na nástup na túto súkromnú obchodnú akadémiu v Považskej Bystrici. Predsa len, názov znel lákavo a človek si povie, že keď je škola súkromná, tak asi bude ponúkať niečo navyše. A musím povedať, že aj keď mám v hlave plno zážitkov, tak mi tam dosť vecí imponovalo, ale niektoré zase neboli úplne podľa mojich predstáv. Hneď na začiatku musím povedať, že prostredie a vybavenie mi prišlo super. Myslím, že sa snažili držať krok s dobou, takže tie počítačové učebne alebo aj tie bežné triedy vyzerali celkom fajn, nebolo to žiadne retro peklo, kde sa bojíš sadnúť si na stoličku. Oceňujem, že sa tam dalo celkom dobre učiť a človek sa nemusel hanbiť, keď prišla napríklad nejaká exkurzia. Páčilo sa mi aj to, že sme mali možnosť vyskúšať si prax vo veľkých firmách. To mi dalo taký reálny obraz o tom, ako to funguje v skutočnom biznise, a mám pocit, že mi to dalo viac ako len sedenie v lavici a počúvanie teórie. Vďaka tomu som si celkom predstavila, čo ma po škole vlastne čaká. Na druhej strane, mám pocit, že nie všetky predmety boli vedené tak, aby ma úplne strhli. Niekedy mi prišlo, že sa polovica triedy nudila a len čakala na zvonenie. Z niektorých hodín som si odnášala dojem, že je to len také prelievanie informácií z kníh, ktoré si viem prečítať aj sama doma. Chýbala mi tam občas tá iskra, niečo, čo by ma fakt motivovalo a prinútilo zapojiť sa. Niektoré vysvetlenia boli pre mňa dosť chaotické a niekedy som mala pocit, že sa mi snažia niečo natlačiť do hlavy bez toho, aby som tomu úplne rozumela. Našťastie, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale niektoré hodiny sa proste vliekli. Čo sa týka mimoškolských aktivít, tak tu mám taký zvláštny pocit. Na jednej strane sa občas niečo organizovalo, ale prišlo mi to také… neosobné? Alebo možno to nevedeli tak dobre predať. Nezapojila som sa do všetkého, ale niekedy som si myslela, že by sa dalo vymyslieť viac, aby sme sa ako študenti cítili viac prepojení a aby sme spoločne zažili aj niečo iné ako len sedenie v škole. Zdalo sa mi, že niektoré super veci, čo sa tam robili, sa k nám ani nedostali, alebo sa o nich dozvedeli len vyvolení. Takže človek si tam občas proste robil to svoje a nejaké to spoločné cítenie tam nebolo vždy úplne hmatateľné. Celkovo si myslím, že škola má svoj potenciál, ale niektoré veci by mohli byť trošku dotiahnuté do konca.

   Pridať reakciu