Meno: Súkromná jazyková škola iCan
Adresa: Panónska cesta 17, Bratislava-Petržalka, 85101
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: www.icanschool.sk
Táto vzdelávacia inštitúcia sa zameriava na výučbu cudzích jazykov, predovšetkým angličtiny, pre deti a mládež, od predškolského veku až po žiakov druhého stupňa základných škôl. Vyučovací proces stavia na metóde CLIL (Content and Language Integrated Learning), ktorá integruje jazykové vzdelávanie do rôznych predmetov ako je matematika, veda, geografia či umenie. Cieľom je rozvíjať komunikačné zručnosti a prirodzené používanie jazyka v reálnych kontextoch, namiesto mechanického učenia gramatiky a memorovania slovíčok. Lektorský tím zahŕňa aj rodených hovoriacich, čo prispieva k autentickému jazykovému prostrediu. Výučba prebieha v malých skupinách, čo umožňuje individuálny prístup ku každému študentovi a aktívnejšiu účasť na hodinách. Škola sa opiera o vlastný kurikulárny program, ktorý kombinuje prvky britského kurikula s požiadavkami slovenského vzdelávacieho systému. Okrem angličtiny môžu byť dostupné aj ďalšie jazyky formou voliteľných kurzov. Dôraz sa kladie na budovanie pozitívneho vzťahu k učeniu a podporu sebadôvery študentov pri používaní cudzích jazykov. Súkromná jazyková škola iCan sa nachádza na Panónskej ceste 17 v Bratislave-Petržalke. Táto inštitúcia funguje ako jazyková škola a nie je plne organizovanou základnou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 710265247
- Eduid: 100001265
- Orientačný počet žiakov: 301
- Školu nájdete v meste alebo obci Bratislava-Petržalka, okres/obvod Bratislava V, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, keď som hľadala pre dcéru nejakú školu, hlavne som chcela, aby sa poriadne naučila po anglicky a aby tam nebola tá klasická dusná atmosféra ako za našich čias. A v tomto je škola iCan na Panónskej ceste fakt super. To nie je také to bifľovanie slovíčok a gramatiky, z ktorého si človek nič nezapamätá. Moja dcéra mi zrazu doma začala po anglicky vysvetľovať biológiu a dejepis, úplne prirodzene, bez toho, aby sa nad tým vôbec zamýšľala. Vidím, že sa nebojí rozprávať, a to je pre mňa asi najdôležitejšie. Páči sa mi, že je v triede menej detí, takže mám pocit, že sa im naozaj venujú. Nie je to tak, že by im len pustili nejaké video, aby zabili čas, ale naozaj s nimi robia projekty, prezentácie, proste veci, ktoré ich bavia a niečo im dajú. Na druhej strane, aby som bola úprimná, občas mám trochu strach, či sa popri všetkej tej angličtine a moderných metódach nezabúda na takú tú klasiku. Niekedy mám pocit, že v slovenčine alebo v matematike by mohli byť trochu prísnejší a ísť viac do hĺbky. Nehovorím, že to flákajú, to vôbec nie, ale zdá sa mi, že ten hlavný dôraz je proste inde a toto je tak trochu na druhej koľaji. Človek si potom kladie otázku, či jej to nebude chýbať pri nejakých prijímačkách na strednú, aj keď oni tvrdia, že sú deti pripravené dobre. Čo sa týka komunikácie so školou, je to také striedavo oblačno. Niekedy všetko funguje perfektne, informácie prídu včas a presne viem, čo sa deje. Inokedy mám ale pocit, že je v tom trochu chaos a ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Niekedy sa mi zdá, že veci riešia tak trochu na poslednú chvíľu, čo pre mňa ako rodiča vie byť celkom stresujúce. No a je to, samozrejme, súkromná škola, takže je to taká malá sociálna bublina, s tým treba počítať. Deti sú tam z podobných rodín, čo má svoje výhody, ale občas si hovorím, či by nebolo lepšie, keby videli aj trochu iný svet. Ale celkovo, keď vidím, že dcéra chodí do školy rada a nemá z nej nervy, tak si poviem, že to asi stojí za to, aj keď to nie je úplne bezchybné.