Meno: Stredná odborná škola
Adresa: Pod Sokolice 14, Trenčín, 91101
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://souspstn.edupage.org/
V Trenčíne sa nachádza stredná odborná škola zameraná na prípravu študentov v rozmanitých technických, ekonomických a službových odboroch. Škola ponúka študijné odbory s maturitou aj učebné odbory pre praktické profesie, s cieľom vybaviť absolventov potrebnými vedomosťami a zručnosťami pre uplatnenie na trhu práce. Medzi kľúčové oblasti vzdelávania patrí informačné technológie, elektrotechnika, obchod a podnikanie, ako aj oblasť služieb vrátane kozmetiky a kaderníctva. Dôraz sa kladie na kombináciu teoretických vedomostí a intenzívnej praktickej prípravy. Študenti získavajú zručnosti v špecializovaných dielňach a laboratóriách vybavených modernými technológiami, pričom škola využíva aj prvky duálneho vzdelávania v spolupráci s regionálnymi zamestnávateľmi. Táto inštitúcia, sídliaca na adrese Pod Sokolice 14 ako Stredná odborná škola Pod Sokolice 14, poskytuje tiež priestory pre mimoškolské aktivity a projekty podporujúce rozvoj talentov. Súčasťou areálu sú okrem odborných učební aj telocvičňa a školiace strediská pre praktickú výučbu. Škola je plne organizovanou strednou odbornou školou, ktorá poskytuje komplexné stredné odborné vzdelanie.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 017053668
- Eduid: 100004670
- Orientačný počet žiakov: 331
- Školu nájdete v meste alebo obci Trenčín, okres/obvod Trenčín, Trenčínský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No tak, keď sa ma niekto pýta na strednú, na tú Pod Sokolice v Trenčíne, vždycky mám taký zvláštny pocit. Na jednej strane si spomínam na veci, ktoré boli naozaj super a na ktoré nedám dopustiť, a potom sú tu aj tie, pri ktorých si poviem, že už nikdy viac. Ale tak to asi býva, že? Pamätám si, ako som tam šla, plná očakávaní, lebo som chcela robiť niečo, čo má hlavu a pätu, nie len sedieť v lavici. A v tomto ma škola naozaj nesklamala. Hlavne tie naše praktické hodiny – to bolo niečo úplne iné ako klasické predmety. Mali sme tam fakt dobré podmienky, či už to bola kuchyňa, akoby fakt v reštaurácii, alebo napríklad pre tých, čo boli v službách, tam boli salóny, kde sa fakt učili naozajstné veci. Nebolo to len tak, že ti ukážu a hotovo, ale pekne krok za krokom, ako sa to robí v praxi. Mali sme aj šancu ísť na prax do veľkých firiem, čo je podľa mňa obrovské plus. Niektorí spolužiaci išli dokonca aj do zahraničia cez ten Erasmus, čo je fakt pecka. Tam si človek ozaj vyskúša, aké to je pracovať a nie len snívať. Mám pocit, že vďaka tomu som sa naučila oveľa viac, než keby som len sedela nad knihami. Niektorí učitelia, hlavne na tých odborných veciach, boli úplní nadšenci a to bolo cítiť – vedeli ťa strhnúť a bavilo ťa to s nimi. Ale potom sú tu aj tie bežné hodiny, ktoré patria ku každému štúdiu. Tam to už bolo také všelijaké. Niekedy som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to, čo sme preberali, bolo strašne suché a učiteľovi sa to asi tiež nechcelo nejako extra oživovať. Jasné, boli aj takí, ktorí vedeli aj teóriu podať fakt zaujímavo, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy aby zabili čas. Ale potom prišiel zase deň, keď som si hovorila, že či sa to vôbec niekedy skončí, a prečo sa to musíme učiť, keď to s naším odborom nemá nič spoločné. Niektoré triedy boli celkom fajn, zrekonštruované, ale potom boli aj také, kde bolo cítiť, že si už niečo prežili a pamätali aj lepšie časy. Celkovo si z tej školy odnášam hlavne dobré spomienky na kamarátstva, na ten ruch, keď sme mali prax a aj na pocit, že som sa naučila niečo, čo naozaj využijem. Ale aj tie nudné chvíle a pocit, že sa mi niekedy nechcelo ísť do školy, boli súčasťou. Je to proste taká normálna stredná škola, so svojimi plusmi a mínusmi.