SPŠ stavebná a geodetická Drieňová 35, Bratislava-Ružinov

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, ak mám byť úprimná, keď som tam pred tými pár rokmi nastupovala, mala som celkom iné predstavy o strednej škole. Už som síce prešla, ale stále mám také zmiešané pocity, keď na Drieňovú spomínam. Niektoré veci boli fakt super, iné zase také, že som si občas hovorila, či som si nemala radšej vybrať učilište. Ale poďme po poriadku, nech to má hlavu aj pätu. Čo sa týka učiteľov, tak to bolo také všelijaké. Niektorí boli úplne skvelí, fakt vedeli človeka nadchnúť pre tie stavebárske veci, ktoré pred nami zrazu dávali zmysel. Mala som pocit, že im naozaj záleží na tom, aby sme niečo pochopili a nielen sa bifľovali. Vedeli zaujímavo rozprávať, občas aj vtipkovali a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Ale potom tam boli aj takí, pri ktorých polovica triedy nudou umierala a čakala na zvonenie. To boli hodiny, kedy som si len pozerala do prázdna alebo sa potajme hrala na telefóne. Zdalo sa mi, že niektorí už proste len dobiehajú do dôchodku a je im jedno, či sa niečo naučíme. Tie technické predmety ako statika alebo konštrukcie bývali dosť náročné, ale zase keď bol dobrý učiteľ, dalo sa to prežiť. Iné ako napríklad geodézia boli pre mňa zo začiatku čisté peklo, ale postupne som si na to akosi zvykla. Prax bola pre mňa taká kapitola sama o sebe. Ja som čakala, že budeme fakt niečo reálne robiť, že si to tam budeme skúšať na tých prístrojoch alebo rovno na stavbe. Sem-tam sa aj niečo také podarilo, mali sme nejaké cvičenia vonku s tými geodetickými pomôckami, čo bolo celkom fajn. Ale väčšinou sme len sedeli v triede a pozerali do kníh alebo do projektov. Mám pocit, že niektoré stroje a pomôcky si pamätali ešte moju prababičku a zaslúžili by si upgrade. Keď som potom videla, ako to funguje v nejakej väčšej firme, tak som si uvedomila, že škola nám ukázala len taký základ. Na druhej strane, ten základ bol dôležitý a keď som potom išla na výšku, tak som si uvedomila, že zas úplne stratená nie som, lebo nejaké základy som si odtiaľ odniesla. Samotná budova, to je tiež taký príbeh. Je to stará škola, to je jasné, a to je vidno. Chodby sú široké, ale občas je tam dosť chladno. Našťastie, triedy boli celkom v pohode, niektoré už mali novšie lavice a tabule. Školská jedáleň bola taká klasika, niekedy sa dalo najesť, inokedy to bolo len tak prežiť. Ale to je asi všade. Čo bolo super, boli spolužiaci. Vytvorili sme si tam super partiu a to držalo človeka nad vodou aj v tých najhorších chvíľach. Celkovo je to škola pre tých, ktorí vedia, čo chcú, a sú ochotní si prejsť aj cez tie horšie chvíle, lebo tie dobré za to stoja.

   Pridať reakciu