Meno: Stredná priemyselná škola
Adresa: SNP 413/8, Myjava, 90701
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://spsmyj.edupage.org/
Táto stredná odborná škola sa zameriava na komplexnú prípravu študentov v technických a priemyselných odboroch, s cieľom vybaviť ich potrebnými vedomosťami a praktickými zručnosťami pre budúce povolanie. Ponúka vzdelávacie programy v oblastiach ako mechatronika, elektrotechnika, priemyselná informatika a programovanie CNC strojov, ktoré sú aktuálne a reflektujú potreby moderného priemyslu. Výučba kombinuje teoretické základy s intenzívnou praktickou prípravou, ktorá prebieha v špecializovaných dielňach a laboratóriách vybavených súčasnými technológiami. Študenti sa učia pracovať s reálnymi nástrojmi a zariadeniami, čím si osvojujú praktické skúsenosti dôležité pre úspešné uplatnenie na trhu práce. Stredná priemyselná škola SNP 413/8 v Myjave tak prispieva k rozvoju technického vzdelávania v regióne. Okrem hlavných študijných programov škola podporuje aj mimoškolské aktivity, zapájanie sa do odborných súťaží a rozvoj soft skills. K dispozícii majú študenti telocvičňu, školskú jedáleň a knižnicu. Vzdelávanie je koncipované tak, aby absolventov pripravilo nielen na priamy vstup do zamestnania, ale aj na pokračovanie v štúdiu na vysokých školách technického zamerania. Škola je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000161381
- Eduid: 100003575
- Orientačný počet žiakov: 222
- Školu nájdete v meste alebo obci Myjava, okres/obvod Myjava, Trenčínský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, keď sa ma niekto opýta na SPŠ SNP v Myjave, mám taký zmiešaný pocit. Pamätám si, keď som sa tam hlásila, bola som plná očakávaní, predsa len, je to technická škola a ja som si myslela, že ma to poriadne pripraví na život. No, a poviem ti, niektoré veci fakt super. Praktická časť mi prišla dosť dobrá, hlavne v niektorých odboroch to fakt dávalo zmysel. Mala som pocit, že tie hodiny, kde sme naozaj niečo robili s rukami, alebo programovali, boli tie najlepšie. Často sme mali šancu vidieť, ako to funguje aj vo väčších firmách, čo je podľa mňa na nezaplatenie, lebo sa človek hneď vidí v reálnom prostredí. Niektorí učitelia boli úplne pohltení svojou prácou a to bolo cítiť. Dokázali nás nielen naučiť, ale aj motivovať a to sa už dnes tak ľahko nevidí. Vďaka nim som sa naučila veci, ktoré využívam dodnes, a to je asi to najdôležitejšie. Myslím, že z hľadiska vybavenia to tiež nebolo najhoršie, aj keď jasné, vždy by sa dalo niečo vylepšiť a zmodernizovať. Na druhej strane, občas mi prišlo, že sa tam zastavil čas. Pri niektorých predmetoch sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo proste len také odriekavanie učiva a žiadna snaha nás vtiahnuť do problematiky. Niekedy som si hovorila, že na čo to celé je, keď to na mňa vôbec nerezonuje. Mala som pocit, že niektoré metódy sú fakt zastarané a že by to chcelo poriadnu zmenu. Predsa len, technika ide dopredu a škola by mala ísť s ňou. Niekedy sa mi zdalo, že sme mali pocit, že sme len číslo v systéme a na naše názory alebo nápady sa veľmi neprihliadalo. Život na internáte tiež nebol vždy prechádzka ružovou záhradou, ale to je asi normálne všade. Celkovo by som povedala, že to tam bola taká skúška ohňom. Kto si chcel vziať maximum, ten si ho vzal, kto nie, ten sa len preplietol. Ale tak to je asi všade, všakže? Každopádne, záleží na tom, čo od tej školy človek očakáva a na aký odbor sa hlási. Určite je tam potenciál, ale vyžaduje to aj veľa vlastnej snahy.