Meno: Stredná priemyselná škola elektrotechnická
Adresa: Zochova 9, Bratislava-Staré Mesto, 81103
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://spsezoska.edupage.org/
Táto stredná priemyselná škola poskytuje komplexné stredoškolské vzdelanie s maturitou so zameraním na elektrotechniku a informačné technológie. Študenti si môžu vybrať z viacerých študijných odborov, ako sú napríklad elektrotechnika, informačné a sieťové technológie, priemyselná informatika alebo mechatronika. Vzdelávanie je koncipované s dôrazom na prepojenie teoretických vedomostí s praktickými zručnosťami, ktoré žiaci získavajú v moderných laboratóriách a špecializovaných učebniach vybavených aktuálnymi technológiami. Škola kladie dôraz na rozvoj analytického myslenia, riešenie problémov a prácu s modernými softvérovými a hardvérovými nástrojmi. Okrem klasickej výučby sa žiaci zapájajú do odborných projektov, súťaží a voliteľných aktivít, ktoré prehĺbujú ich vedomosti a praktické skúsenosti v oblastiach programovania, robotiky či sieťových infraštruktúr. Cieľom je pripraviť absolventov na úspešné pokračovanie v štúdiu na vysokých školách technického zamerania alebo na priame uplatnenie v dynamicky sa rozvíjajúcom odvetví elektrotechniky a IT. Škola sa nachádza na adrese Zochova 9 v Bratislave-Starom Meste a je známa ako Stredná priemyselná škola elektrotechnická Zochova 9. Škola je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 030775353
- Eduid: 100000160
- Orientačný počet žiakov: 549
- Školu nájdete v meste alebo obci Bratislava-Staré Mesto, okres/obvod Bratislava I, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, ak mám povedať za seba, ako to celé vnímam, táto škola na Zochovej, to je taký… špecifický svet, no. Keď som tam nastupovala, mala som taký ten pocit, že idem do niečoho vážneho a že to bude masaker. A v podstate, v niektorých ohľadoch aj bol. Na jednej strane, je tam kopec učiteľov, ktorí fakt vedia, o čom hovoria. Niektorí sú úplne super, lebo vieš, že ti chcú odovzdať to, čo poznajú. Naozaj, človek sa pri nich naučí veci, čo majú hlavu a pätu, a hlavne – prax. To je asi najväčšie plus. Nie je to len o bifľovaní teórie z kníh, ale fakt si veci môžeš vyskúšať. My sme tam mali celkom fajn vybavenie v labákoch, teda aspoň v tých, do ktorých sme chodili najčastejšie. Človek si tam mohol reálne niečo spájkovať, programovať, testovať – to mi prišlo fakt dôležité, lebo aspoň vidíš, na čo to celé je. A potom tie praxe, aj keď to boli len také kratšie záležitosti v nejakých firmách, tak to bola fakt skúsenosť, že si človek aspoň na chvíľu uvedomí, že aj toto by mohla byť moja budúcnosť. No ale na druhej strane, samozrejme, ako každá štátna škola, má aj svoje muchy. Príde mi, že niekde sa ten čas zastavil a niektoré triedy alebo priestory by už chceli vážne ruku odborníka, lebo to vyzerá, že pamätajú ešte dávnu minulosť. A potom sú aj predmety a učitelia, pri ktorých máš pocit, že by tam ani nemuseli byť. To je potom taká čistá nuda, polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo vieš, že z tej hodiny si neodnesieš nič. Bolo to občas dosť deprimujúce, keď som mala pocit, že tam len sedím a zabíjam čas. A tie predmety, čo sú tak akoby do počtu, tie ma vedeli vytočiť najviac, lebo ti berú energiu, ktorú by si mohla venovať tomu, čo ťa naozaj baví. Niekedy som si hovorila, že to je fakt peklo, prežiť celý deň s pocitom, že sa mi nechce ani vstať z postele a ísť tam. Celkovo je to taká jazda hore-dole. Na jednej strane som vďačná za tie super veci, čo som sa tam naučila a za ľudí, s ktorými som tam bola. Ale na druhej strane, občas to bolo dosť náročné a frustrujúce. Človek si tam musí nájsť tú svoju cestu, to je jasné. Ale tak to je asi všade, nie? Som rada, že to mám za sebou, ale zároveň som si odtiaľ odniesla aj kopec dobrých spomienok a zručností. A to je asi to najdôležitejšie.