Meno: Spojená škola
Adresa: Slančíkovej 2, Nitra, 95050
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: www.spojskolanr.sk
V Nitre poskytuje vzdelávanie a výchovu pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, primárne s mentálnym postihnutím alebo s kombinovaným zdravotným postihnutím. V rámci školy funguje Špeciálna materská škola, Špeciálna základná škola s variantmi A, B, C a Praktická škola. Špeciálna základná škola poskytuje prispôsobené programy podľa stupňa postihnutia, zatiaľ čo Praktická škola pripravuje žiakov na jednoduché pracovné činnosti a sebestačnosť. Vzdelávací proces sa riadi upravenými učebnými plánmi a programami, pričom sa kladie dôraz na rozvoj individuálnych schopností každého dieťaťa a žiaka. Cieľom je príprava na čo najsamostatnejší život a integráciu do spoločnosti prostredníctvom špeciálnopedagogických metód a individuálneho prístupu. K dispozícii sú špeciálne vybavené učebne, vrátane snoezelen miestnosti, počítačovej učebne a telocvične. Žiaci majú možnosť využívať školský klub detí, školskú jedáleň a logopedickú starostlivosť. Súčasťou vzdelávania sú aj tvorivé dielne zamerané na keramiku, tkanie či prípravu jedál, ktoré rozvíjajú praktické zručnosti. Táto inštitúcia, známa ako Spojená škola Slančíkovej 2, sídliaca v Nitre, zabezpečuje komplexné vzdelávanie pre svoj cieľový segment. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský a Francúzsky bil.
- Kód: 000161365
- Eduid: 100017432
- Orientačný počet žiakov: 1010
- Školu nájdete v meste alebo obci Nitra, okres/obvod Nitra, Nitranský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, ak mám povedať, ako to vidím ja, tak Spojená škola Slančíkovej Nitra je celkom… no, taká aká je. Vieš, človek má pocit, že niektoré veci sú tam super a potom zas prídu také, z ktorých máš chuť utiecť. Napríklad, čo sa mi celkom páčilo, je tá prax. Mám pocit, že to je fakt jedna z najlepších vecí, lebo človek sa tam konečne dostane k niečomu reálnemu, rukami si niečo vyskúša. Niektoré tie dni, keď sme boli fakt v nejakej väčšej firme a videli sme, ako to tam funguje, to bolo super. Cítila som, že sa fakt učím niečo, čo budem vedieť použiť. A aj keď sme boli v školských dielňach, nebolo to vždy zlé, občas sa tam fakt našiel niekto, kto ťa vedel motivovať a ukázať ti veci tak, že to dávalo zmysel. Potom je tu ale aj druhá strana mince. Niekedy sa mi zdalo, že tej teórie je strašne veľa a že sa to vôbec nespája s tou praxou. Proste sedíš v triede, bifľuješ sa niečo, čo ti príde úplne mimo a potom keď prídeš do dielne, tak zistíš, že to bolo úplne inak, alebo že to vôbec nepotrebuješ. A niekedy sú tie hodiny fakt na zaspanie. Človek má pocit, že niektorí učitelia už len čakajú na zvonenie a vôbec ich to nebaví, takže polovica triedy sa nudí a len tak sedí a pozerá do steny. To je potom ťažké, udržať si pozornosť, keď vidíš, že aj ten, čo by ťa mal učiť, to má na háku. Čo sa týka samotného prostredia, tak tam je to také všelijaké. Niektoré časti sú celkom fajn, zrekonštruované, ale potom sú aj také kúty, kde si povieš, že tam sa asi už dvadsať rokov nič nerobilo. A vybavenie? Na praxi to bývalo lepšie, tam sme mali celkom moderné stroje, ale zas v niektorých učebniach sú veci, čo si pamätám ešte z fotiek, keď moji rodičia chodili do školy. Takže tam je to fakt ako na hojdačke, raz hore, raz dole. Človek si tam nájde kamošov, to je jasné, trieda je fajn, držíme spolu. Ale mám pocit, že niekedy sa aj tá komunikácia so školou mohla zlepšiť, občas sa človek dozvie veci na poslednú chvíľu, alebo si musí pýtať informácie od viacerých ľudí, kým sa k niečomu dopracuje. A pred maturitou som mala pocit, že by sme niektoré veci potrebovali prebrať detailnejšie, aby som sa cítila istejšie. Ale tak, nejako sme to dali.