Meno: Spojená škola Pavla Sabadoša internátna
Adresa: Duklianska 2, Prešov, 08001
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://spojenaskolaps.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia v Prešove ponúka programy pre deti a mládež so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Jej zameranie spočíva v komplexnom prístupe k rozvoju každého žiaka, pričom kladie dôraz na individuálne vzdelávacie plány a praktickú prípravu do života. Výučba prebieha v rámci špeciálnej základnej školy, praktickej školy a odborného učilišťa, čo umožňuje plynulú vzdelávaciu cestu od primárneho stupňa až po prípravu na profesijnú dráhu. Žiaci sú vedení k získavaniu základných vedomostí, rozvoju sociálnych zručností a osvojovaniu si sebestačnosti. Pedagogický proces dopĺňajú rôzne terapie, ako logopédia, fyzioterapia či arteterapia, ktoré podporujú celkový rozvoj. Okrem denného vzdelávania poskytuje škola aj možnosť internátneho ubytovania, kde sa žiaci učia zásadám samostatného života v štruktúrovanom prostredí pod dohľadom vychovávateľov. V rámci odborného učilišťa sa žiaci môžu venovať praktickým zručnostiam v dielňach, ktoré ich pripravujú na jednoduché pracovné pozície. Spojená škola Pavla Sabadoša internátna, sídliaca na Duklianskej 2, má za cieľ integrovať svojich absolventov do spoločnosti. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 042037425
- Eduid: 100017506
- Orientačný počet žiakov: 36
- Školu nájdete v meste alebo obci Prešov, okres/obvod Prešov, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No, tak keď si spomeniem na Spojenú školu Pavla Sabadoša na Duklianskej v Prešove, mám taký… zvláštny pocit. Pamätám si, ako som sa tam rozhodovala, kam po základke, a tešila som sa hlavne na to, že sa tam človek fakt naučí veci do praxe, nielen bifľovanie z kníh. A v tomto ma škola nesklamala, to musím priznať. Naozaj sú tam super dielne a učitelia, ktorí vedia vysvetliť, ako čo funguje, a vidno, že ich to baví. Žiadne také, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili niečo naučiť. S týmto mám fakt dobrú skúsenosť, to je veľké plus. Na druhej strane, potom sú aj také hodiny, kde máš pocit, že si tam len odsedíš svoje a čakáš na zvonenie. To je proste tak, že niektorí učitelia to majú už asi odrobené a je to taká nuda, že polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie. Príde mi, že niekedy chýba tá iskra a chuť zaujať, čo je škoda, lebo potenciál by tam bol. No a zas, tie chodby a niektoré triedy sú už trošku také… ošumelé, proste by sa tam zišla nejaká poriadna rekonštrukcia, aby to nevyzeralo ako z iného storočia. Keďže som na internáte, aj k tomu musím niečo povedať. Žiť s babami na izbe je celkom fajn, človek si nájde kamarátky a má takú svoju internátnu rodinu. Niektoré vychovávateľky sú fakt skvelé, také chápavé a pomôžu, keď treba. Je super mať pocit, že sa máš na koho obrátiť, aj keď si ďaleko od domova. To je taká tá časť, čo mi robí radosť. Ale zas tie pravidlá sú občas na hlavu. Mám pocit, že niektoré veci sú tam prehnané a človek sa cíti ako malý škôlkar, čo už v mojom veku nie je úplne príjemné. A k tomu jedlu v jedálni… no, to je kapitola sama o sebe. Občas sa nájde niečo fakt chutné, ale väčšinou je to taký priemer, ktorý sa dá zjesť, ale bez nadšenia. Zdá sa mi, že by sa dalo popracovať aj na pestrejšom jedálničku a možno trochu viac myslieť na mladých ľudí. Celkovo je to také, že človek sa proste musí sám snažiť nájsť si tam to svoje a prežiť si tie štyri roky.