
Meno: Spojená škola
Adresa: Opatovská cesta 101, Košice-Vyšné Opátske, 04057
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: www.stpke.sk
Vzdelávací proces je koncipovaný s cieľom rozvíjať kľúčové kompetencie žiakov od primárneho stupňa až po stredné odborné vzdelanie. Škola kladie dôraz na prepojenie teoretických vedomostí s praktickými aplikáciami, podporujúc digitálnu gramotnosť, komunikačné schopnosti a kritické myslenie. Učebné plány zahŕňajú nielen štandardné predmety, ale aj možnosti rozšíreného štúdia cudzích jazykov a odborných predmetov s technickým zameraním, čo má pripraviť študentov na ďalšie štúdium alebo vstup na trh práce. Pedagogický zbor využíva moderné didaktické metódy, vrátane projektového vyučovania a skupinovej práce, s cieľom podporiť samostatnosť a kolaboráciu medzi žiakmi. K dispozícii sú moderné odborné učebne, počítačové laboratóriá a knižnica pre podporu vzdelávania. Priestory školy zahŕňajú aj telocvičňu a vonkajšie športoviská. Popri povinnej výučbe škola ponúka aj záujmové krúžky, ktoré rozvíjajú individuálne talenty v oblasti umenia, vedy a športu. Škola, známa ako Spojená škola Opatovská cesta 101, sídli v Košiciach-Vyšnom Opátskom. Dôraz je kladený na vytváranie podnetného a podporujúceho prostredia pre komplexný rozvoj každého študenta. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000088714
- Eduid: 100017527
- Orientačný počet žiakov: 44
- Školu nájdete v meste alebo obci Košice-Vyšné Opátske, okres/obvod Košice IV, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Vieš čo, keď sa ma niekto opýta na Spojenú školu na Opatovskej ceste vo Vyšnom Opátskom, tak v hlave mi nabehnú také rôzne veci. Keď som tam nastúpila, mala som dosť veľké očakávania, hlavne čo sa týka tej praxe, lebo veď na to je takáto škola primárne. Celkovo ten prvý dojem bol taký… no, nebol ani zlý ani super. Proste škola. Mám pocit, že najväčšie plus tam bola tá praktická stránka výučby. Na niektorých predmetoch sme mali fakt šikovných majstrov alebo učiteľov, ktorí nás naučili dosť, čo sa týka remesla. Pamätám si, že sme mali možnosť vyskúšať si to aj v takých väčších firmách, čo bolo super, lebo človek hneď videl, ako to funguje v reálnom svete, nielen v školskej dielni. Niektoré vybavenie mali aj celkom moderné, takže sme sa naozaj naučili pracovať s novšími technológiami, nie len s nejakými historickými kúskami. A s niektorými učiteľmi sa dalo normálne porozprávať aj o živote, nie len o učive, čo bolo fajn. Na druhej strane, bolo tam dosť veľa momentov, keď som mala pocit, že som tam len tak zbytočne sedela. Hlavne na všeobecných predmetoch, niektorí profesori akoby len prežívali. Namiesto nejakého zaujímavého vysvetľovania nám len pustili video alebo nám dali prepisovať poznámky z tabule, kým si oni vypisovali svoje veci. Polovica triedy sa vtedy nudila, len sme čakali na zvonenie a pozerali na hodinky. Zdá sa mi, že aj tie priestory by si zaslúžili nejakú väčšiu rekonštrukciu, hlavne na chodbách to niekedy pôsobilo tak smutne a staromódne. Nemala som pocit, že by to nejako motivovalo k učeniu. Niekedy som mala pocit, že aj komunikácia zo strany vedenia so študentmi mohla byť lepšia, občas sa k nám dostali informácie dosť neskoro alebo vôbec. Celkovo je to taká škola, kde záleží asi dosť na tom, akých učiteľov a aké predmety trafíš. Ak máš šťastie na tých zapálených, tak to tam prežiješ v pohode a veľa sa naučíš, ale ak nie, tak to môže byť občas dosť nuda. Ale aspoň som sa naučila dosť o veciach, čo sa mi zídu v práci, to je pravda.