Meno: Spojená škola Jána Vojtaššáka internátna
Adresa: Kláštorská 24/a, Levoča, 05401
Zriaďovateľ: Cirkev, náboženská spoločnosť
Web: https://ssjvile.edupage.org/
Vzdelávacia inštitúcia v Levoči poskytuje komplexné vzdelávanie žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zamerané na ich individuálny rozvoj a začlenenie do spoločnosti. Zabezpečuje primárne aj sekundárne vzdelávanie, pričom pedagogický proces je prispôsobený špecifikám a tempu učenia každého dieťaťa. Vyučovanie prebieha podľa upravených vzdelávacích programov s dôrazom na rozvoj kognitívnych, emočných a motorických zručností. Žiaci si osvojujú kľúčové kompetencie, sociálne zručnosti a praktické návyky nevyhnutné pre samostatný život a aktívne zapojenie do bežných činností. Súčasťou komplexnej podpory je špeciálno-pedagogická a psychologická starostlivosť, doplnená o rôzne terapie, ako napríklad logopédiu, fyzioterapiu, arteterapiu či snoezelen. Škola poskytuje aj internátne ubytovanie pre žiakov, ktorí nemôžu denne dochádzať, čím zabezpečuje celodennú starostlivosť a kontinuitu výchovno-vzdelávacieho procesu v štruktúrovanom a podpornom prostredí. Táto inštitúcia, známa ako Spojená škola Jána Vojtaššáka internátna, sa nachádza na Kláštorskej 24/a v Levoči. Vďaka svojej štruktúre, ktorá združuje viaceré stupne a typy škôl pod jednou správou, je považovaná za úplne organizovanú vzdelávaciu inštitúciu.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 042090598
- Eduid: 100017493
- Orientačný počet žiakov: 11
- Školu nájdete v meste alebo obci Levoča, okres/obvod Levoča, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som si spomínala na čas strávený na Spojenej škole Jána Vojtaššáka internátna Kláštorská v Levoči, tak musím povedať, že to bolo také… no, všelijaké. Akože, keď sme sa rozhodovali, kam po základke, tak vyzerala celkom sľubne, hlavne tá možnosť internátu priamo pri škole bola super, aspoň sa človek nemusel trepať domov cez pol mesta. Čo sa mi naozaj páčilo, boli niektoré tie praktické veci. Hlavne v určitých odboroch to bolo fakt super, keď sme mali možnosť si veci aj reálne vyskúšať, nie len o nich počúvať. Tam mi prišlo, že učitelia vedia, o čom hovoria a fakt sa snažia nám niečo dať do rúk. Mali sme aj celkom fajn vybavenie, takže to nebolo tak, že by sme museli robiť všetko na nejakých starých šrotoch. A boli aj nejaké mimoškolské aktivity, krúžky, občas nejaké akcie, čo bolo fajn na odreagovanie a spoznávanie sa s inými deckami. V internáte to tiež malo svoje výhody, taká tá komunita, aj keď niekedy to bolo dosť divoké a človek musel mať pevné nervy. Ale zase, spomienok mám kopec. Na druhej strane, mám pocit, že niektoré predmety boli strašná nuda. Naozaj, polovica triedy tam sedela, ťukala do mobilu alebo driemala a čakala na zvonenie. Často mi prišlo, že sa tam len prednáša niečo z učebnice a vôbec sa to nesnažia oživiť. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie, ale chýbala mi tam taká iskra, že by nás to naozaj bavilo a vtiahlo do diskusie. Niekedy som mala pocit, že ak si niečo nenájdem a nenaučím sama, tak z toho moc nebudem mať. A ten internát… ako som spomínala, bola to taká dvojsečná zbraň. Na jednej strane sloboda, kamoši, zábava. Na druhej strane, občas to bolo dosť chaotické a mám pocit, že tie pravidlá tam občas platili, občas nie. Niekedy sa zdalo, že vychovávateľky nevedia, čo skôr a všetko im prerastá cez hlavu. Alebo zas boli extrémne prísne pre niečo, čo mi prišlo ako úplná banalita. No a jedlo v školskej jedálni? Tak to je kapitola sama o sebe, tam sa človek naučil jesť všetko, alebo si nosiť vlastnú desiatu. Celkovo si myslím, že táto škola je taká, aká je. Nie je to pre každého. Kto je taký samostatný a vie si zobrať, čo potrebuje, ten si tam svoje nájde. Ale ak niekto potrebuje viac viesť za ručičku a motivovať, tak to môže byť pre neho občas dosť náročné. Je to proste taká skúsenosť, ktorá človeka buď posilní, alebo ho unudí k smrti. Alebo oboje, záleží od dňa.