Spojená škola internátna Zeleného stromu 8, Rožňava

⭐ Vložené recenzie

1. No, vieš, píšem túto recenziu, lebo mám taký pocit, že niektorí ľudia by fakt chceli vedieť, aké to tu je. Ja som tu strávila pár rokov a poviem ti, je to taká zmeska všetkého možného. Najprv k tomu internátu. Človek si povie, že to bude strašné peklo, samé zákazy a príkazy, ale prekvapivo, vie sa tu vytvoriť aj celkom fajn atmosféra. Jasné, sú chvíle, kedy ti lezie na nervy, že nemáš žiadne súkromie a že tety vychovávateľky sú za tebou ako stíhačky, ale potom sú zas aj dni, keď sa s babami nasmejeme do popuku a cítiš sa, akoby si mala fakt takú druhú rodinu. S tým jedlom, no… nebudem klamať, občas to bola fakt výzva. Raz celkom dobré, inokedy som len krútila hlavou a nevedela som, čo to má byť. Ale to je asi všade v školských jedálňach, nie? Čo sa týka učenia, tak to je kapitola sama o sebe. Sú tu učitelia, ktorí sú fakt skvelí, takí, čo ťa naozaj pochopia a snažia sa ti pomôcť s tým, čo ti nejde. Pamätám si, že mi párkrát fakt detailne vysvetlili veci, ktoré som si inak nevedela predstaviť, a vďaka nim som sa posunula dopredu. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, občas mali fakt super nápady na hodiny. Ale potom sú aj takí, no, že máš pocit, že tam sú len preto, lebo musia. Tie hodiny potom vyzerajú tak, že polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo sa im nechce ani prstom pohnúť. A to je potom taká škoda, lebo ten potenciál by tam bol, len ho niekto nevyužíva. Čo sa mi páčilo, je ten dôraz na praktické veci. Človek sa naučí aj niečo, čo mu bude fakt užitočné, keď vyjde zo školy. Nemám pocit, že by nás len drtili teóriou, čo je pre mňa osobne super, lebo nemám rada, keď mám pocit, že sa učím niečo, čo v živote nikdy nevyužijem. Niekedy sme mali aj nejaké výlety alebo aktivity, čo bolo super spestrenie. Jasné, vidno, že škola už nie je úplne nová. Niekde by sa zišla rekonštrukcia, sem-tam niečo nefunguje, alebo je to staršie, ale zase si hovorím, že na to, aké má možnosti, tak sa snažia. Najviac ma asi vždycky trápila tá neistota, čo bude potom, keď skončím. Mám pocit, že aj keď nám dali nejaké základy, niekedy som si nie úplne vedela predstaviť, ako sa s tým uplatním v živote. To je asi taká najväčšia obava, ktorú som tu počas štúdia mala. Takže tak. Je to také, že máš tu dobré aj zlé dni. Ako všade, ale s takým špecifickým nádychom, keďže je to internátna škola. Kto sem ide, mal by vedieť, že to nie je len o učení, ale aj o živote v jednej komunite a o tom, že sa musíš naučiť aj s tým fungovať.

   Pridať reakciu