Meno: Spojená škola internátna
Adresa: Školská 12, Michalovce, 07101
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://ssi12michalovce.edupage.org/
Výchovno-vzdelávacia inštitúcia, ktorá sa zameriava na komplexné vzdelávanie detí a mládeže so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, poskytuje vzdelávací program od predškolského veku až po prípravu na povolanie. Jej štruktúra zahŕňa materskú školu, základnú školu s možnosťou vzdelávania v rôznych variantoch, ako aj praktickú školu a odborné učilište. Pedagogický prístup je založený na individualizácii, kde je kladený dôraz na rozvoj kľúčových kompetencií a praktických zručností pre život a následné uplatnenie v spoločnosti. Súčasťou podporných služieb sú špeciálno-pedagogické a psychologické poradenstvo, vrátane logopedickej starostlivosti a rôznych terapeutických aktivít. Pre žiakov je k dispozícii tiež školský klub detí, zabezpečené je stravovanie v školskej jedálni a pre tých, ktorí vyžadujú celodennú starostlivosť, aj internátne ubytovanie. Cieľom je vytvoriť bezpečné a podnetné prostredie, ktoré podporuje komplexný rozvoj osobnosti každého žiaka. Spojená škola internátna Školská 12 v Michalovciach teda zabezpečuje kontinuitu vo vzdelávaní a výchove. Je plne organizovanou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000500402
- Eduid: 100017531
- Orientačný počet žiakov: 170
- Školu nájdete v meste alebo obci Michalovce, okres/obvod Michalovce, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No tak, spomenúť Spojenú školu internátnu v Michalovciach je pre mňa také… zvláštne. Mala som tam stráviť pár rokov života a poviem vám, že to bola celkom jazda. Keď som tam nastúpila, tak som si myslela, že to bude asi peklo, lebo však internát a nová škola a tak, ale nakoniec to bolo iné. Čo sa týka učenia, tak to bolo všelijaké. Niektoré predmety ma fakt nebavili a na niektorých hodinách som sa fakt nudila, len som čakala na zvonenie. Ako keby sa niektorí učitelia už ani nesnažili a len nám púšťali nejaké staré prezentácie alebo tak. S týmto som mala fakt problém, lebo ma to vôbec nemotivovalo a mala som pocit, že niektorí žiaci tam boli len preto, že museli. Ale zas, musím povedať, že na druhej strane tam boli aj super učitelia. Tí sa nám snažili venovať, keď sme niečo nechápali, vždy si našli čas mi to vysvetliť, aj keby po vyučovaní. A mala som pocit, že sa na mňa pozerali ako na človeka, nie len číslo v triede, čo je pre mňa dosť dôležité. Prax bola celkom fajn, to musím priznať. Tam som sa naučila asi najviac. Nebolo to také, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Skutočne sme si vyskúšali veci a videla som, ako to funguje v reálnom živote, napríklad aj keď sme mali možnosť ísť na prax do nejakej väčšej firmy. To mi dalo dosť. Cítila som, že ma to pripravuje na to, čo bude po škole, a to bolo super. A potom internát. Ach, internát. Na jednej strane bola super partia, fakt, spoznala som tam kopec ľudí a zažili sme spolu veľa srandy. Také kamarátstva sa len tak nevidia. Ale zas, pravidlá boli dosť prísne. Žiadne vychádzky kedy sa mi zachce, museli sme byť v určitom čase na izbách a tak. Niektoré veci mi prišli fakt prehnané a mala som pocit, že nám nedôverovali. A tie izby a priestory, no, tie už mali to najlepšie za sebou, chcelo by to tam dosť vecí zrekonštruovať, aby to bolo také modernejšie a príjemnejšie. Niekedy mi to prišlo dosť staromódne, aj keď viem, že to je skôr o peniazoch, ako o tom, že by sa nechceli snažiť. Celkovo mám pocit, že to bola škola s dvoma tvárami. Na jednej strane som mala pocit, že sa mi tam venovali, keď som potrebovala, a naučila som sa praktické veci, čo mi fakt pomohli. Na druhej strane tam boli aj veci, ktoré ma fakt frustrovali a niekedy som si hovorila, že chcem ísť preč. Ale neviem, či by to inde bolo iné. Každá škola má svoje muchy.