Meno: Spojená škola internátna
Adresa: Poľná 1, Trebišov, 07501
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://ssitv.edupage.org/
Vzdelávacia inštitúcia poskytuje komplexnú výchovu a vzdelávanie deťom a mládeži so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Programy sú prispôsobené individuálnym schopnostiam každého žiaka, s dôrazom na rozvoj kognitívnych, sociálnych a praktických zručností. Vyučovanie prebieha v malých skupinách a prostredníctvom individuálneho prístupu, ktorý zahŕňa špeciálno-pedagogickú intervenciu, logopedickú starostlivosť a psychologickú podporu. Cieľom je nielen akademický pokrok, ale aj príprava na samostatný život a integráciu do spoločnosti. Škola zabezpečuje celodennú starostlivosť s možnosťou internátneho ubytovania, čo žiakom umožňuje štrukturovaný denný režim, rozvoj sociálnych interakcií a účasť na mimoškolských aktivitách. K dispozícii sú špeciálne upravené priestory, dielne a terapeutické miestnosti. Kvalifikovaný pedagogický zbor a odborní zamestnanci, vrátane špeciálnych pedagógov a asistentov, sa venujú podpore rozvoja detí od predškolského veku až po žiakov stredných odborných škôl. V Trebišove je to Spojená škola internátna Poľná 1. Ako Spojená škola je komplexne organizovaná a združuje viaceré typy škôl pod jednou strechou, zabezpečujúc tak kontinuitu vzdelávania.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 017072948
- Eduid: 100017545
- Orientačný počet žiakov: 167
- Školu nájdete v meste alebo obci Trebišov, okres/obvod Trebišov, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som si vyberala školu na Poľnej v Trebišove, priznám sa, že som mala taký ten zvláštny pocit. Na jednej strane zvedavosť, na druhej aj trochu obavy, veď predsa len, je to internátna škola a to je úplne iné ako sedieť doma v izbe. Ale hovorila som si, že je to šanca naučiť sa niečo praktické a postaviť sa na vlastné nohy. S učením to bolo také, ako asi všade. Niektoré predmety ma fakt bavili a tam som mala pocit, že učitelia sú naozaj zapálení pre to, čo robia. Rozprávali nám veci aj z praxe, a niekedy to bolo aj vtipné, takže čas na hodine ubehol rýchlo. Často som si hovorila, že takto by to malo vyzerať všade. No potom boli aj také hodiny, kde som mala pocit, že sa len prechádza učivo bez väčšieho záujmu a človek sa tam dosť nudil, lebo to bolo len o tom, prečítať a zapamätať. Čo sa týka tej praktickej časti, tak to bolo fajn, že sme si naozaj mohli skúsiť veci v dielňach alebo počas praxe vo firmách. Aj keď, úprimne, stroje boli niekde už dosť staré, ale aspoň sme sa naučili pracovať s tým, čo je. Aspoň viem, že niektoré veci viem spraviť aj s provizórnym vybavením. Celkovo si ale myslím, že nám to dalo taký základ, z ktorého sa dá odraziť. Internát, to je samostatná kapitola. Život tam ma naučil strašne veľa o tom, ako vychádzať s inými ľuďmi. Našla som si tam super kamošky, s ktorými sme dodnes v kontakte a prežili sme tam kopec srandy, ale aj ťažkých chvíľ, keď sme sa navzájom utešovali. Na druhej strane, tie pravidlá mi niekedy prišli dosť prísne a niekedy zas až príliš voľné, takže človek nevedel, na čom je. Strava v jedálni bola klasická školská, raz sa dalo najesť a bolo to celkom fajn, inokedy som si radšej kúpila niečo v obchode, lebo som nemala chuť na to, čo varili. Mali sme tam ale svoje miesta a rituály, ktoré mi budú chýbať. Bolo to také naše malé spoločenstvo, aj keď nie vždy ideálne. S komunikáciou školy s rodičmi som nemala priamu skúsenosť, keďže som študentka, ale podľa toho, čo som počula od mojich rodičov alebo od spolužiakov, tak to bolo celkom v poriadku. Niekedy sa mi zdalo, že by sa dalo zlepšiť informovanie o niektorých veciach, ale to je asi tak všade. Mám pocit, že škola sa snažila robiť pre nás maximum, ale asi ako každá inštitúcia, aj ona má svoje limity a nie všetko sa dá zmeniť zo dňa na deň. Bola to jednoducho taká etapa života, plná nových skúseností, ktoré ma posunuli ďalej, aj keď to nebolo vždy prechádzka ružovou záhradou.