Spojená škola internátna Partizánska 52, Svidník

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, keď sa ma niekto pýta na Spojenú školu internátnu na Partizánskej vo Svidníku, vždy mám taký mix pocitov, ktoré sa mi hneď vyroja v hlave. Keď som sem prišla prvýkrát, mala som taký zvláštny pocit, predsa len, bývanie mimo domu, iní ľudia, to je pre každého asi trochu strašiak. Ale musím povedať, že tam, kde sme bývali v internáte, sa fakt snažili, aby to bolo pre nás čo najpríjemnejšie. Vychovávateľky boli väčšinou zlaté, človek sa mohol s nimi porozprávať, poradia, pomôžu. Mala som pocit, že im naozaj záleží na tom, aby sme sa cítili v bezpečí a nie samé. To je naozaj super a myslím, že to vie oceniť každý. Na druhej strane, škola je škola a niekedy mám pocit, že niektorí učitelia sú už asi dosť unavení, alebo proste ich to učenie už tak nebaví. Potom to aj tak vyzerá. Polovica triedy sa nudí, pozerá von oknom a len čaká na zvonenie, lebo hodina sa vlečie a nič nás nezaujme. To je potom peklo, keď sa len tak sedí a čas nejde. Ale zas naopak, sú tu aj učitelia, ktorí sú fakt super a snažia sa. S nimi je každá hodina iná, vysvetľujú nám veci pomaly, trpezlivo, aj keď nám to nejde hneď. A to si vážim, lebo viem, že to nie je jednoduché. Je cítiť, že ich práca baví a chcú nám niečo odovzdať. Čo sa týka vyučovania, oceňujem, že sa naozaj zameriavajú aj na veci, ktoré nám pomôžu v živote. To nie je tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale reálne sa učíme napríklad variť, alebo niečo vyrábať rukami. Mám pocit, že tieto praktické zručnosti sú fakt dôležité a je super, že to nie je len o teórii. Potom to človek využije, keď vyjde zo školy a potrebuje sa postarať sám o seba. Ale občas mi chýba viac možností na nejaké krúžky alebo aktivity po škole. Niekedy sa len tak motáme, lebo nie je čo robiť a je to trochu nuda. Rozumiem, že to asi nie je jednoduché vymyslieť pri našich potrebách, ale človek by uvítal viac zábavy a rozptýlenia. S priestormi je to tiež také rôznorodé. Niekde je to celkom fajn, inde by sa zas zišla nejaká oprava, alebo novšie vybavenie. Mám pocit, že niektoré veci sú tam už naozaj dlho a už by to chcelo zmenu, aby to pôsobilo trochu modernejšie a príjemnejšie. Ale nie je to žiadna katastrofa, dá sa to prežiť, len proste to nie je žiadna moderná novostavba. Celkovo to vnímam tak, že je to miesto, ktoré nám dáva veľa, hlavne tú samostatnosť a pocit, že nie sme na to samé. Ale občas je to proste drina a človek má pocit, že je v takej bubline. Ale asi je to tak všade, kde sú ľudia s rôznymi potrebami. Niekedy sa mi zdá, že je pre nás ťažké nájsť si nejakú prax, lebo nie každá firma chce dať šancu niekomu, kto nemá štandardné vzdelanie. Ale zas, máme aj úspešné príbehy, čo je super a dáva mi to nádej, že to pôjde. Ale to je už asi skôr o nás a o svete tam vonku, ako o škole samotnej.

   Pridať reakciu