Meno: Spojená škola internátna
Adresa: Palárikova 1602/1, Snina, 06901
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://ssisnina.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia v Snine poskytuje vzdelávanie a komplexnú starostlivosť žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Jej pedagogický prístup je založený na individuálnych vzdelávacích programoch, ktoré sú prispôsobené konkrétnym potrebám a schopnostiam každého žiaka. Škola integruje základné vzdelávanie, praktickú školu a odborné učilište, čím pokrýva široké spektrum vzdelávacích úrovní a zameraní. Žiaci v rámci odborného učilišťa a praktickej školy získavajú vedomosti a praktické zručnosti v rôznych odboroch, ako sú napríklad služby v domácnosti, poľnohospodárska výroba či pomocné stavebné práce, s cieľom pripraviť ich na pracovný život a zvýšiť ich sebestačnosť. Okrem akademického vzdelávania sa Spojená škola internátna Palárikova 1602/1 intenzívne zameriava na rozvoj komunikačných, sociálnych a pracovných kompetencií. Súčasťou komplexu je aj internát, ktorý zabezpečuje celodennú starostlivosť a výchovu pre žiakov, ktorí nemôžu denne dochádzať, čím vytvára stabilné a podporné prostredie. Využíva moderné didaktické pomôcky a individuálne rehabilitačné programy, vrátane logopédie a fyzioterapie, pre podporu celkového rozvoja žiakov. Cieľom je príprava žiakov na čo najsamostatnejší život a integráciu do spoločnosti. Táto škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 042382530
- Eduid: 100017512
- Orientačný počet žiakov: 77
- Školu nájdete v meste alebo obci Snina, okres/obvod Snina, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som si pred pár rokmi vyberala strednú školu, Spojená škola internátna na Palárikovej v Snine mi prišla ako celkom dobrá voľba, hlavne kvôli tomu zameraniu. Pamätám si, ako som sa na začiatku dosť bála, lebo internát je predsa len niečo úplne iné ako doma, ale zároveň som sa aj tešila na tú nezávislosť. Čo sa mi naozaj páčilo, bola tá praktická stránka výučby. Nechcem hovoriť, že všetko bolo dokonalé, ale väčšinou sme sa fakt učili veci, ktoré človek potom reálne využije. Mám pocit, že niektoré tie dielne alebo laboratóriá sú naozaj super vybavené a naši tam mali možnosť si toho dosť veľa vyskúšať. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili nám ukázať, ako veci fungujú v praxi. To bola asi najväčšia devíza školy – proste si to človek mohol osahať a nie len čítať z učebníc. A tá prax, ktorú sme mali možnosť absolvovať v rôznych firmách, bola fakt na nezaplatenie. Človek vidí, ako to vyzerá vo veľkom svete a to ma celkom motivovalo. Na druhej strane, samozrejme, nebolo všetko ružové. Ako na každej škole, aj tu boli niektoré predmety, ktoré ma úprimne dosť nudili. Niekedy som mala pocit, že polovica triedy len počíta minúty do zvonenia a učiteľ si ide svoje bez väčšej odozvy. Zdalo sa mi, že niektorí učitelia už možno trochu stratili zápal a ich hodiny boli skôr taký dril než niečo, čo by nás malo nadchnúť. A čo si budeme hovoriť, budova síce má niečo za sebou, a aj keď sú niektoré priestory zrekonštruované a moderné, iné časti školy sú zas fakt cítiť starinou. Život na internáte, to je kapitola sama o sebe. Tam sa človek naučí žiť v kolektíve, nájde si kopec kamošov a zažije srandu, ale zároveň sú tam aj svoje pravidlá, ktoré mi občas prišli dosť prísne. A jedlo? No, dalo sa to prežiť, ale žiadne kulinárske nebo to teda nebolo. Ale s tým asi treba počítať, keď je človek na internáte. Čo sa týka komunikácie s rodičmi, párkrát som počula, že niekedy bolo pre našich ťažké dopátrať sa k informáciám alebo niečo riešiť, ale ja osobne s tým nemám nejakú zlú skúsenosť. Celkovo je to taká škola, kde záleží asi od toho, čo človek od nej očakáva a na akých ľudí tam narazí. Ale tie skúsenosti z praxe mi nikto nevezme.