Meno: Spojená škola internátna
Adresa: Nešporova ulica 1942/27, Liptovský Mikuláš, 03101
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://oulm.edupage.org/
Inštitúcia v Liptovskom Mikuláši sa zameriava na komplexné vzdelávanie a výchovu detí a mládeže so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Jej pedagogický prístup je založený na individualizácii, pričom sa kladie dôraz na rozvoj kognitívnych, sociálnych a praktických zručností. Škola poskytuje rôzne stupne vzdelávania prispôsobené konkrétnym potrebám žiakov, vrátane špeciálnej základnej školy, praktickej školy a odborného učilišťa. Súčasťou vzdelávacieho procesu sú aj podporné a terapeutické programy, ako sú logopédia, fyzioterapia, ergoterapia a arteterapia, ktoré prispievajú k celkovému rozvoju osobnosti a zlepšeniu kvality života. Tím odborníkov zahŕňa špeciálnych pedagógov, asistentov učiteľa a ďalších špecialistov, ktorí pracujú v menších triednych kolektívoch, aby zabezpečili individuálnu pozornosť. Keďže ide o internátnu školu, zabezpečuje aj celodennú starostlivosť a výchovu v školskom internáte. Žiaci tu majú možnosť rozvíjať samostatnosť, sociálne interakcie a tráviť voľný čas v bezpečnom a podnetnom prostredí s dohľadom kvalifikovaného personálu. Celý komplex sa nachádza na adrese Nešporova ulica 1942/27 v Liptovskom Mikuláši a je známy pod názvom Spojená škola internátna. Škola funguje ako úplne organizovaná inštitúcia.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 056418515
- Eduid: 100020406
- Orientačný počet žiakov: 52
- Školu nájdete v meste alebo obci Liptovský Mikuláš, okres/obvod Liptovský Mikuláš, Žilinský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak som sa rozhodla, že sem napíšem pár riadkov o Spojenej škole na Nešporovej ulici v Liptovskom Mikuláši. Keď som tam išla, nevedela som presne, čo čakať, ale celkom rýchlo som si zvykla a mám na to obdobie aj kopec spomienok. Čo musím naozaj pochváliť, je tá praktická stránka štúdia. Naozaj sa tam človek niečo naučí, ak chce. Nie je to len o nejakých poučkách a teórii, čo si naozaj cením. Často sme boli v dielňach alebo na praxi, a to mi dalo oveľa viac ako sedenie v lavici. Keď som potom po škole hľadala prácu, cítila som, že mám nejaké reálne zručnosti, a to je podľa mňa fakt dôležité. Niektorí učitelia boli fakt super, vedeli zaujať a bolo vidieť, že ich to baví. S takými sa človek tešil na hodiny a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Tiež mám pocit, že sa snažili pristupovať k nám individuálne, čo bolo fajn, lebo sa nikto necítil stratený. Ale samozrejme, nebolo všetko vždy len ružové. Niekedy som mala pocit, že niektoré hodiny sú fakt nuda. Polovica triedy sa nudila a len čakala na zvonenie, lebo to bolo fakt len o čítaní z knihy, alebo o niečom, čo už všetci vedeli. A musím povedať, že občas som mala pocit, že niektoré vybavenie v triedach alebo dielňach už pamätá kráľa Klátika. Niekedy sa mi zdalo, že by sa zišlo aj niečo modernejšie, hlavne keď sa chceme učiť na nové technológie a postupy. A internát, to je kapitola sama o sebe! Na jednej strane, tie kamarátstva, čo tam vznikli, to je na nezaplatenie. Tie večery, keď sme sa smiali až do rána, alebo si pomáhali s úlohami, to sú zážitky na celý život. Na druhej strane, občas to bolo dosť prísne, ale to je asi normálne, keď sa má dodržiavať nejaký režim. Tety vychovávateľky boli rôzne, niektoré zlaté, iné prísnejšie, ale vždy tam niekto bol, keby niečo. A jedlo v jedálni? No, to je taká klasika. Niekedy sa to dalo, dokonca aj chutilo, ale veľakrát to bola taká povinná jazda. Človek to zjedol, lebo bol hladný, ale žiadne kulinárske orgie to neboli, to je jasné. Takže tak. Je to škola ako každá iná, s dobrými aj horšími vecami. Ale to je asi na každej škole, veď nikto nie je dokonalý.