Spojená škola internátna Fatranská 3321/22, Žilina

⭐ Vložené recenzie

1. Keď si spomeniem na časy, čo som strávila na Spojenej škole internátnej na Fatranskej v Žiline, mám taký, povedala by som, všelijaký pocit. Akože, na jednej strane to nebolo vždy jednoduché, ale na druhej si viem spomenúť aj na veci, ktoré boli super a naozaj mi niečo dali. Predsa len, je to škola, ktorá sa zameriava na žiakov, ktorí potrebujú trochu iný prístup, a to som cítila, že sa tam snažia dodržiavať. Čo mi tam prišlo fakt super, je ten dôraz na praktické veci. Nie je to len o bifľovaní nejakých suchých teórií, ktoré ti v živote nič nedajú, ale často sa tam riešilo, čo reálne využiješ. Mali sme tam dosť takých hodín, kde sa fakt niečo robilo, nielen počúvalo, a to je podľa mňa fakt dôležité, keď sa človek pripravuje na nejaké povolanie. A tie praxe, čo škola sprostredkovala, boli často veľmi fajn, často vo firmách, kde si človek fakt niečo vyskúšal a nie len sedel a pozeral. Aj na internáte sme mali celkom dosť krúžkov a aktivít, takže človek nemusel len sedieť v izbe a nudiť sa, keď bol po škole. Potom sú tu ale aj tie, nazvime to, menej veselé stránky. Internát bol síce fajn v tom, že som sa tam cítila bezpečne, ale niekedy bol ten režim až moc prísny a po škole, ak človek nemal nejaký krúžok, to tam občas bola fakt nuda. A jedáleň, no, tá je kapitola sama o sebe. Tam to bývalo často o prežití, nie o nejakom kulinárskom zážitku, čo je škoda, lebo dobré jedlo by človeku spríjemnilo deň. Čo sa týka učiteľov, tak tam je to také, že ako kde. Niektorí sú naozaj srdciari, vidíš na nich, že ich to baví, snažia sa ti veci vysvetliť aj desiatykrát a záleží im na tebe. S takýmito učiteľmi boli hodiny super, vedeli zaujať a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Ale potom sú tu aj takí, u ktorých máš pocit, že už len čakajú na koniec dňa, a hodiny s nimi sú naozaj nuda. V takej triede sa potom polovica triedy nudí a len čaká na zvonenie, lebo veci sú odrapkané z knihy a žiadna diskusia ani nič. Hoci je to škola pre žiakov so špecifickými potrebami, aj tak som občas narazila na to, že niektorí učitelia akoby na individuálne potreby zabúdali a brali všetkých rovnako, čo je pri nás niekedy dosť blbé. A samozrejme, niektoré priestory školy už majú svoje roky, to sa nedá zakrývať. Je vidieť, že sa snažia o nejaké zmeny a modernizáciu, ale ide to dosť pomaly. Ale tak celkovo, škola ma niečo naučila a aj keď to nebolo vždy ružové, verím, že mi pomohla posunúť sa v živote ďalej.

   Pridať reakciu