Spojená škola I.Krasku 491, Púchov

⭐ Vložené recenzie

1. No, keď si tak spomeniem na Spojenú školu v Púchove, tak sa mi vybaví celkom dosť vecí. Na jednej strane musím povedať, že v niektorých smeroch to tam bolo fakt super, hlavne čo sa týka tej praktickej časti. Mali sme dosť možností si všeličo vyskúšať priamo v dielňach a nebolo to len o tom, že by nám učitelia len niečo ukazovali na tabuli a my sme si to len tak teoreticky predstavovali. Tam sa fakt človek priučil a nadobudol nejaké zručnosti, ktoré sa mi aj neskôr hodili. A to je podľa mňa fakt dôležité, keď ideš na takúto školu, že sa tam proste nielen učíš, ale aj robíš. A takisto, niektorí učitelia boli fakt srdciari. Videla som na nich, že ich to baví, že im záleží na tom, aby sme niečo pochopili, a aj keď to bolo občas peklo, lebo sa nám nechcelo, tak sa snažili nás namotivovať. Nemala som pocit, že by tam len prišli, odprednášali si svoje a bolo im jedno, či to pochopíme alebo nie. Práve naopak, vedeli sa s nami baviť a poradiť aj mimo hodín, čo je podľa mňa dosť cenné. A tá prax, čo sme mali vo veľkej firme, to bola super skúsenosť, to mi dalo fakt veľa a človek si uvedomil, ako to chodí v reálnom svete, to je na nezaplatenie. Ale potom sú tu samozrejme aj tie veci, ktoré už tak super neboli. Mám pocit, že niekde sa ten prístup dosť líšil. Niektoré predmety boli doslova peklo, lebo ten prístup bol taký, že sme len sedeli, počúvali, a úprimne, polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. To potom, čo ja viem, aký to má zmysel? Proste to tam učiteľ odprednášal a to bolo všetko. A to už ani nehovorím o tom, že niekedy to vybavenie v tých dielňach bolo už trošku staršie, čo síce možno pridávalo taký ten retro pocit, ale na druhej strane, ak sa chceme učiť moderné veci, tak by to chcelo asi aj modernejšie stroje. Aj keď osobne s týmto nemám nejakú extra zlú skúsenosť, skôr mi to len tak napadlo, keď si spomeniem. A občas mi prišlo, že komunikácia medzi školou a nami študentmi, alebo aj s rodičmi (aj keď ja som to skôr vnímala ako študentka), mohla byť lepšia. Niekedy sa človek dozvedel veci tak trochu náhodou, alebo na poslednú chvíľu. A celkovo, v niektorých triedach panovala taká divná atmosféra, že sa človek necítil úplne komfortne. Ale to je asi všade, že záleží na ľuďoch. Nechcem to zovšeobecňovať, ale proste niektoré hodiny boli fakt na to, aby ich človek pretrpel. Chýbala tam možno taká iskra, že by nás to fakt chytilo a bavilo, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr taký ten pocit, že by to chcelo niečo viac. Takže áno, Spojená škola v Púchove mi dala dosť, hlavne čo sa týka tej praxe a reálnych zručností. Ale zároveň som tam zažila aj také momenty, keď som si hovorila, že už aby som mala po tom. Je to proste taká škola, kde záleží na tom, aký odbor si vyberieš a na ktorých učiteľov natrafíš, ale to je asi všade. Každopádne, tie skúsenosti z dielní a praxe sú fakt na nezaplatenie, to mi nikto nevezme.

   Pridať reakciu