Meno: Spojena škola
Adresa: Gyulu Szabóa 21, Dunajská Streda, 92901
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://sosds.edupage.org/
V Dunajskej Strede poskytuje vzdelávanie pre deti a mládež od predškolského veku až po maturitu. Škola sa zameriava na bilingválnu výučbu, ktorá prebieha súbežne v slovenskom a maďarskom jazyku, čím podporuje rozvoj jazykových kompetencií žiakov. V rámci študijných programov sa kladie dôraz na široké spektrum predmetov, od prírodovedných disciplín, cez informatiku s praktickými aplikáciami, až po rozvoj kreatívnych a športových zručností. Žiaci majú možnosť pracovať s modernými technológiami a zapájať sa do projektového vyučovania, ktoré rozvíja kritické myslenie a spoluprácu. Okrem povinných predmetov sú k dispozícii aj rôzne záujmové krúžky, ktoré dopĺňajú formálne vzdelávanie a umožňujú deťom objavovať svoje talenty v oblasti robotiky, umenia či športu. Výchovno-vzdelávací proces sa snaží pripraviť študentov na ďalšie štúdium na univerzitách, ako aj na budúce uplatnenie v rôznych profesiách. Táto vzdelávacia inštitúcia, Spojená škola Gyulu Szabóa 21, sídli v meste Dunajská Streda a disponuje vybavením ako sú špecializované učebne, počítačové laboratóriá, dielne a telocvičňa. Aktívne sa zapája do miestneho spoločenského a kultúrneho života. Ide o plnoorganizovanú školu, ktorá integruje viacero stupňov vzdelávania pod jednou strechou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Maďarský
- Kód: 053638549
- Eduid: 100019122
- Orientačný počet žiakov: 728
- Školu nájdete v meste alebo obci Dunajská Streda, okres/obvod Dunajská Streda, Trnavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže mám sa vyjadriť k Spojenej škole Gyulu Szabóa v Dunajskej Strede. No, poviem vám, je to taká klasika – niektoré veci super, iné zase… no, dalo by sa to zlepšiť, mám taký pocit. Keď som tam chodila, pamätám si, že v niektorých triedach to bolo fakt dynamické. Naozaj, párkrát som mala pocit, že sa mi tam fakt venujú a že ma to, čo sa učíme, aj baví. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili niečo naučiť, hlavne v tých odborných predmetoch. A tá možnosť ísť na prax do nejakej väčšej firmy, to bolo niečo, čo mi naozaj dalo. Tam som si prvýkrát naozaj uvedomila, že to, čo sa učíme, má aj reálny zmysel a že sa to dá použiť v praxi. To bola vážne veľká skúsenosť, necítila som sa tam ako nejaká príťaž, ale ako člen tímu. Na druhej strane, občas som si pripadala, akoby som cestovala v čase. Niektoré triedy a hlavne to vybavenie v nich, no, poviem vám, bolo to dosť také opotrebované. A s tým ruka v ruke išiel aj taký ten pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala len na zvonenie. To bolo fakt hrozné, lebo sa človek snaží sústrediť, ale keď vidí, že niektorí sa len tak tvária, že počúvajú, tak to moc nepomôže. Mala som pocit, že niekedy sa proste išlo len podľa šablóny a nebol tam priestor na nejaké nové nápady alebo aspoň iné prístupy, aby to bolo pre nás zaujímavejšie. Proste, nebolo to vždy také, že by nás to chytilo. Tiež sa mi zdalo, že komunikácia niekedy trochu viazla. Akože, keď sa dialo niečo dôležité, často som mala pocit, že sa to dozvieme na poslednú chvíľu alebo len tak popri prechode po chodbe. Čakala by som, že to bude nejak transparentnejšie, keďže ide o našu budúcnosť, predsa. Ale zase, atmosféra medzi nami žiakmi bola väčšinou fajn, na to si nemôžem sťažovať. Vždy sa našli ľudia, s ktorými sa dalo pokecať a prežiť aj tie horšie chvíle. A aj niektoré tie mimoškolské akcie boli celkom fajn, tam sa človek aspoň na chvíľu uvoľnil a zabudol na to učenie. Takže tak. Ako celok to bolo obdobie, ktoré mi dalo veľa, hlavne v tom, že som sa naučila samostatnosti a zodpovednosti, ale zároveň si myslím, že by sa niektoré veci dali robiť aj inak, možno s väčším dôrazom na to, aby sme sa necítili ako v škole spred tridsiatich rokov.