Spojená škola Alejová 6, Košice-Juh

⭐ Vložené recenzie

1. Keď sa ma niekto opýta na Alejovú, vždy sa mi tak vybavia rôzne pocity. Vieš, keď som tam pred rokmi nastupovala, mala som taký ten klasický strach a zároveň aj kopec očakávaní. Predsa len, stredná je dôležitá, nie? Hneď na začiatku som mala pocit, že niektorí učitelia sú naozaj srdciari. Vidno na nich, že ich to, čo učia, baví a vedia to aj podať tak, aby si človek nielen niečo zapamätal, ale aby ho to aj chytilo. Niekedy sme mali naozaj super hodiny, kde sme sa aj zasmiali a pritom sa niečo reálne naučili. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili. Na druhej strane, občas sa stalo, že som mala pocit, že niektorým pedagógom je úplne jedno, či ich počúvame alebo nie. Polovica triedy sa vtedy nudila, čumela do mobilov a čakala na zvonenie, lebo jednoducho nevedeli zaujať a my sme z toho mali len chaos v hlave. Čo sa týka tej praxe, na ktorú sme sa všetci tešili, tak tam to bolo také všelijaké. Mali sme síce nejaké možnosti a boli aj celkom fajn firmy, kde nás poslali, ale niekedy mi to prišlo tak, že to, čo sa učíme v škole na teórii, sa s tou reálnou praxou vonku až tak nestretávalo. Akože, v škole sme si niečo vyskúšali, ale potom vo veľkej firme to bolo úplne iné kafe a ja som si pripadala, že začínam odznova. Ale zas musím povedať, že v niektorých odboroch to bolo fakt super a tie naše labáky alebo dielne, čo sme mali, neboli vôbec zlé, aj keď niekde sa už zub času celkom podpísal a vidno, že vybavenie má svoje najlepšie roky za sebou. To človeka vie občas dosť demotivovať, keď sa snažíš niečo naučiť na starom stroji, ktorý ledva funguje. Školská jedáleň… no, to je kapitola sama o sebe, že áno? Niekedy sa dalo, ale občas to bol celkom boj prejesť sa cez obed. Ale tak, je to školská jedáleň, netreba čakať zázraky. Celkovo, atmosféra v škole bola taká, že sme boli celkom fajn kolektív, aspoň v mojej triede. Aj keď sa občas vyskytli nejaké tie pubertálne drámy, myslím, že sme si celkom sadli. Škola sa občas snažila aj o nejaké akcie, ale niekedy mi prišlo, že to tak bežalo iba z povinnosti. Čo sa týka komunikácie, niekedy to bolo tak, že informácie išli od dverí k dverám a nevedela si, či platí to, čo povedala jedna pani učiteľka, alebo to, čo si prečítala na nástenke, ktorá bola zaprášená už mesiac. To mi občas liezlo na nervy, lebo som mala pocit, že nikto poriadne nevie, čo sa deje. Ale celkovo, keď sa tak na to pozriem spätne, mám pocit, že to boli roky plné zážitkov. Niektoré boli super, niektoré boli dosť otravné, ale taký je život, nie? Naučila som sa tam veľa vecí, nielen zo školy, ale aj o sebe a o ľuďoch. Aj keď to nebolo vždy ideálne, myslím, že mi to dalo nejaký základ, na ktorom môžem stavať.

   Pridať reakciu