Meno: Špeciálna základná škola
Adresa: Zápotockého 127, Hnúšťa, 98101
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://szshnusta1.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia sa zameriava na poskytovanie špeciálnej výchovy a vzdelávania žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Jej cieľom je rozvíjať individuálny potenciál každého dieťaťa prostredníctvom adaptovaných učebných plánov a pedagogických prístupov. Výučba prebieha v malých skupinách, čo umožňuje intenzívnejšiu prácu a zohľadnenie ich tempa a spôsobu učenia. Dôraz sa kladie na rozvoj kognitívnych schopností, sociálnych zručností, sebaobsluhy a praktických činností, ktoré sú dôležité pre ich samostatnosť a integráciu do spoločnosti. Pedagogický proces v Špeciálnej základnej škole Zápotockého 127 v Hnúšti je zabezpečovaný tímom špeciálnych pedagógov a pedagogických asistentov, ktorí využívajú špecifické didaktické metódy a pomôcky. Škola disponuje odbornými učebňami a priestormi prispôsobenými potrebám žiakov, ktoré podporujú ich rozvoj a učenie. Žiaci majú možnosť zapájať sa aj do rôznych mimoškolských aktivít, ktoré prispievajú k ich celkovému rozvoju. Škola sa snaží pripraviť žiakov na ďalšie vzdelávanie alebo uplatnenie v chránenom prostredí. Vzdelávací program zohľadňuje aktuálne pedagogické trendy v oblasti špeciálnej pedagogiky. Je plne organizovanou základnou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 035985275
- Eduid: 100010431
- Orientačný počet žiakov: 20
- Školu nájdete v meste alebo obci Hnúšťa, okres/obvod Rimavská Sobota, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, rozhodla som sa napísať pár slov o Špeciálnej ZŠ na Zápotockého v Hnúšti, lebo viem, aké je ťažké nájsť dobré informácie, keď hľadáte školu pre svoje dieťa so špeciálnymi potrebami. Dcéra tam chodí už nejaký čas a mám pocit, že som si už spravila taký celkový obraz. Hlavne musím povedať, že atmosféra v škole je v podstate fajn. Vždy, keď tam prídem, cítim, že sa tam učitelia fakt snažia a majú k tým deťom taký osobný prístup. To je pre mňa úplne kľúčové, lebo viem, že v normálnej škole by sa na ňu možno len pozerali a nevedeli, čo s ňou. Tu je to iné, naozaj sa snažia pochopiť, čo každé dieťa potrebuje a prispôsobiť sa mu. Keď som potrebovala niečo riešiť, vždy sa mi snažili pomôcť a nikto ma neodbil, čo je super pocit, že sa dá normálne porozprávať. Na druhej strane, človek si niekedy všíma, že budova je už trošku staršia, taká opotrebovaná. Tiež mám pocit, že tie triedy by občas potrebovali nejaké modernejšie pomôcky, aby tie deti mali väčšiu radosť z učenia. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale niekedy si vravím, že by to mohlo byť oveľa interaktívnejšie. Vidím, že niektoré deti sa v triede sem-tam nudia a len čakajú na zvonenie, lebo ich tá aktivita, ktorú robia, až tak nebaví. Viem, že to nie je ľahké udržať pozornosť všetkých, ale niekedy sa mi zdá, že by sa dalo vymyslieť viac takých tých wau momentov, aby si to tie deti viac užívali. Pravdupovediac, som rada, že tam dcéra je, lebo viem, že na ňu tam dávajú pozor a snažia sa ju posúvať. Viem, že majú limitované možnosti a robia, čo môžu. Ale občas si predstavujem, aké by to bolo, keby mali viac zdrojov, viac nových vecí a možno aj viac priestoru na nejaké špeciálne aktivity, lebo niekedy mám pocit, že poobede sa tam už toho veľa nedeje. Víkendové akcie alebo nejaké krúžky, čo by deti fakt chytili, by boli úplne skvelé. Ale celkovo mám pocit, že tá snaha a srdce tam od ľudí je, a to je to najdôležitejšie.