Meno: Špeciálna základná škola
Adresa: Ul. SNP 49, Krompachy, 05342
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://szskrompachy.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia poskytuje špecializované základné vzdelávanie deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Vyučovanie prebieha podľa upravených vzdelávacích programov, ktoré zohľadňujú individuálne schopnosti a tempo každého žiaka. Dôraz sa kladie na rozvoj kľúčových kompetencií, praktických zručností pre každodenný život, ako aj na sociálnu a emocionálnu stránku osobnosti. Žiaci sú vzdelávaní v malých kolektívoch, čo umožňuje individuálny prístup pedagogických pracovníkov. Pedagogický zbor tvoria špeciálni pedagógovia, asistenti učiteľa a ďalší odborníci, ktorí využívajú špecifické metódy a didaktické pomôcky prispôsobené potrebám žiakov. Škola sa snaží vytvárať podnetné a bezpečné prostredie, ktoré podporuje celostný rozvoj žiakov. K dispozícii sú špecializované učebne a priestory prispôsobené potrebám žiakov. Cieľom je okrem akademických poznatkov aj podpora samostatnosti, integrácie do spoločnosti a zlepšenie kvality života žiakov. Inštitúcia je známa ako Špeciálna základná škola Ul. SNP 49 a nachádza sa v Krompachoch. Je plne organizovaná základná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 031309666
- Eduid: 100016114
- Orientačný počet žiakov: 94
- Školu nájdete v meste alebo obci Krompachy, okres/obvod Spišská Nová Ves, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, keď sa ma niekto pýta na Špeciálnu základnú školu na ulici SNP v Krompachoch, mám v hlave kopec myšlienok. Priznám sa, nebolo to pre mňa vždy ľahké, ale celkovo mám pocit, že sa tam učitelia naozaj snažia. To prostredie je také, že tam človek cíti, že sa oňho niekto zaujíma, čo je super, lebo na normálnej škole by som sa asi stratila v dave. Učiteľky sú väčšinou fakt trpezlivé, vidno, že ich to baví a že sa venujú každému, ako najlepšie vedia. Naozaj sa snažia nájsť nejaký prístup, aby sme všetko pochopili. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Páči sa mi, že aj keď sme boli špeciálni, snažili sa pre nás vymýšľať rôzne aktivity. Občas sme mali nejaké divadielka, výlety alebo také tie akcie, čo aspoň trocha oživili tú školskú rutinu. Budova mi vždy prišla čistá a celkom aj útulná, aj keď nie je nejak super moderná, ale to je asi vedľajšie. Dôležitejšie je, že som sa tam cítila relatívne bezpečne a že tam nebol taký ten tlak ako inde. Na druhej strane, občas som mala pocit, že aj keď sa snažili, tak to nie vždy stačilo. Niekedy sa mi stalo, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to, čo sa preberalo, bolo buď príliš ľahké, alebo naopak príliš zložité pre niekoho iného, a učiteľky sa proste museli snažiť vyhovieť všetkým, čo je asi aj nemožné. Občas ma hnevalo, že sa sústredilo na to najzákladnejšie a akoby sa zabúdalo na to, že aj my máme nejaké sny a chceme sa posunúť niekam ďalej. Ako keby nás niekedy až príliš škatuľkovali. A hoci viem, že to nemajú ľahké, mám dojem, že niekedy by mohli viac komunikovať s rodičmi o tom, čo a ako ďalej. Cítila som, že niektoré veci sa riešili tak nejako po svojom a my študenti sme nie vždy vedeli, prečo sa tak rozhodlo. Ale celkovo si myslím, že pre niekoho, kto potrebuje taký ten individuálny prístup a trochu viac času na pochopenie, je to škola, kde sa človek nestratí a dostane sa mu starostlivosti, aj keď má svoje muchy.