Špeciálna ZŠ Štúrova 60, Polomka

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som sa tak preklikávala a pozerala si veci o tej Špeciálnej ZŠ na Štúrovej v Polomke, lebo ma to celkom zaujíma, aké to tam môže byť. Ja ako mama, ktorá by možno raz riešila podobnú situáciu pre svoje dieťa, si vždy rada prečítam, čo sa o školách píše a hlavne, ako sa tam ľudia cítia. Celkovo mám taký pocit, že tá škola sa naozaj snaží a učiteľky tam majú srdce na správnom mieste, čo je podľa mňa pri špeciálnych školách to úplne najdôležitejšie. Vieš, človek si občas predstaví neviem čo, ale tu mi to pripadá, že sa sústredia na to, aby deťom pomohli nájsť si svoje miesto a ukázali im, že sú rovnako dôležité a majú na to, aby sa niečo naučili. Tie malé triedy sú fakt obrovské plus, to si viem živo predstaviť, že pre deti, ktoré potrebujú viac pozornosti, je to úplný základ. Učiteľky sa im tam môžu venovať individuálnejšie, čo je super, lebo viem, že v bežných školách to proste nejde, keď je v triede pomaly tridsať detí a každé chce niečo iné. Sestrinej dcére sa v takej triede úplne stratil hlas. Tu mám pocit, že sa asi nikto necíti prehliadnutý. Na druhej strane, čo mi tak udrelo do očí a čo sa mi zdá, že je celkom bežné pre školy v menších obciach, a obzvlášť pre špeciálne školy, sú tie priestory a vybavenie. Človek by tak nejak očakával, že na špeciálne potreby budú mať super moderné veci a pomôcky, ale tu sa mi to tak nejaví. Zase, nemám s tým osobnú skúsenosť, ale z toho, čo som si kade-tade pozerala, to vyzerá, že by sa tam zišla nejaká väčšia investícia do modernizácie. Nie je to tak, že by to tam bolo hrozné, ale proste to na mňa nepôsobí ako najmodernejšie učebne, kde by si deti mohli vyskúšať úplne všetko, čo ich zaujíma s najnovšími technológiami. Skôr taká klasika, ktorá už má niečo za sebou. A aj keď viem, že učitelia sú šikovní a snažia sa, niekedy sa proste nedá suplovať chýbajúce vybavenie len dobrou vôľou. Mám pocit, že to môže byť obmedzujúce pre to, čo deťom môžu ponúknuť v rámci rôznych moderných aktivít alebo pri experimentovaní s novými prístupmi. Čo sa týka samotnej výučby, mám pocit, že tam sa celkom zameriavajú aj na také praktické veci, čo je podľa mňa úplne super. Predsa len, tie naše deti budú potrebovať vedieť sa uplatniť v bežnom živote a nie len bifľovať sa poučky, ktoré si aj tak o pár týždňov nebudú pamätať. Hoci som čítala, že občas tie metódy môžu byť také… no, povedzme, že niektorí spomínali, že sa to občas zacyklilo v tých istých postupoch a občas to pôsobilo dosť monotónne. Ale zase si vravím, že pri špeciálnych potrebách je možno aj tá rutina niekedy dôležitá, aby sa deti cítili bezpečne a vedeli, čo ich čaká. Len aby to nebolo až príliš na úkor nejakej kreativity alebo toho, že by polovica triedy nudila a čakala len na zvonenie. Je mi jasné, že škola v takejto lokalite a s takýmto zameraním to nemá ľahké, a fakt si cením každého, kto sa tam snaží a dáva do toho všetko. Na jednej strane je tam určite to obrovské srdce a individuálny prístup, ktorý je na nezaplatenie pre deti, ktoré to potrebujú. Na druhej strane mi to príde, že by im prospelo trochu viac vonkajšej podpory, aby mohli deti posunúť ešte ďalej a otvoriť im dvere k širšiemu svetu. Mám pocit, že potenciál tam určite je, len ho treba trošku viac rozvinúť, hlavne čo sa týka tých priestorov a možno aj tých mimoškolských aktivít, aby sa deti neizolovali len v škole, ale mali možnosť objavovať svet aj inak a pripraviť sa na reálny život mimo školských lavíc.

   Pridať reakciu