Špecialna ZŠ Školská 386/1, Dubnica nad Váhom

⭐ Vložené recenzie

1. Mám pocit, že vybrať správnu školu pre dieťa, ktoré je trochu iné, je fakt ťažké. Keď sme sa rozhodovali pre Špecialnu ZŠ Školská v Dubnici, mala som v sebe takú zmes nádejí a strachu. Čítala som si rôzne veci na internete, pýtala sa iných mamičiek, a tak nejak som si urobila obraz o tom, čo nás tam čaká. Čo sa týka samotnej školy, musím povedať, že niektorí učitelia sú naozaj poklad. Vieš, to nie je len tak, učiť deti s rôznymi potrebami. Vidíš na nich tú trpezlivosť a ochotu venovať sa každému zvlášť. To je na nezaplatenie, hlavne keď máš dieťa, ktoré potrebuje fakt individuálny prístup. Nezažila som, že by na neho niekto kričal alebo že by bol prehliadaný, čoho som sa dosť bála. Malé triedy sú super, lebo sa učitelia naozaj venujú a nie je to len o tom, že by polovica triedy driemala v lavici a čakala na zvonenie. V tomto smere sa mi zdá, že je to tam dobre nastavené. Na druhej strane, občas som mala taký pocit, že by to chcelo možno trochu viac energie do niektorých aktivít. Nemyslím teraz, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to vôbec. Ale skôr, že by sa dalo vymyslieť viac vecí, čo by ich fakt nadchli a dali im chuť objavovať aj mimo klasických hodín. Predsa len, tie deti sú šikovné a vedia, keď sa im niekto venuje s radosťou a keď je to len taká povinnosť. A potom, to večné papierovanie a byrokracia, to je asi všade, ale občas mi to už liezlo na nervy. Chápem, že musia mať všetko zdokumentované, ale zdá sa mi, že niekedy je toho príliš a potom to možno oberá učiteľov o čas, ktorý by mohli venovať deťom. Čo sa týka materiálnych vecí, tak hej, niektoré veci by si už zaslúžili obmenu alebo doplnenie, lebo je vidieť, že už majú svoje roky. Nie je to vyslovene zlé, ale keď človek vidí iné školy, tak si povie, že by to chcelo trochu lepšiu výbavu. Komunikácia s rodičmi je podľa mňa tiež taká, že záleží na tom, na koho natrafíte. S niektorými sa dá super porozprávať, vypočujú si vás, poradia. S inými je to taká oficialita, že len vybavia to najnutnejšie a človek sa cíti, ako keby ich zdržiaval. Ale to je asi všade tak, že? Dôležité je, že keď bol nejaký problém, tak sa to snažili riešiť, aj keď nie vždy hneď a na prvú. Niekedy sa mi zdá, že by mohli byť proaktívnejší, keď ide o nejaké zmeny alebo nové veci, aby sme my rodičia vedeli skôr, na čom sme. Napriek týmto veciam, môj pocit je, že pre moje dieťa je tam bezpečné prostredie, kde ho prijímajú takého, aké je. A to je pre mňa naozaj dôležité. Vidím, že robí pokroky, aj keď pomaly, a to mi dáva nádej. Už len to, že sa ráno netrasie od strachu ísť do školy, ale teší sa na niektorých spolužiakov alebo na konkrétne aktivity, to je pre mňa obrovské plus. Verím, že sa im tam časom podarí ešte viac veci zlepšiť a že budú aj naďalej venovať takú starostlivosť, akú naše deti potrebujú.

   Pridať reakciu