Špeciálna ZŠ s VJM Poštová ulica 1039/13, Tornaľa

⭐ Vložené recenzie

1. Na túto školu mám také zvláštne spomienky, viete? Keď som si tak spomenula, čo všetko som tam zažila alebo čo počúvam od iných rodičov, tak mám pocit, že je to taký mix. Na jednej strane musím povedať, že niektorí učitelia tam sú fakt poklad. Naozaj sa snažia, dávajú do toho srdce, a to je na deťoch vidieť. Tie sa potom tešia do školy, aj keď to doma alebo celkovo v živote nemajú vôbec ľahké. Vedeli, ako nás zaujať, nebolo to len také bezduché opisovanie z tabule. Občas som mala dojem, že pani učiteľka naozaj vie, ako spraviť z nudnej témy niečo zábavné a poučné zároveň, takže sme sa vlastne aj tešili na ďalšiu hodinu. Potom je ale zase druhá strana mince. Niekedy mi prišlo, že polovica triedy sa nudila, pozerala z okna a čakala na zvonenie, lebo hodina bola len o tom, že pani učiteľka diktovala a my sme len mechanicky opisovali. Žiadne hry, žiadne aktivity, ktoré by deti s ich špeciálnymi potrebami naozaj zaujali alebo ich motivovali. Mám pocit, že v takých chvíľach sa na niektoré deti tak trochu zabudne a proste si to musia len odsedieť. Zdá sa mi, že tie papierovačky a celková byrokracia, čo tam okolo toho všetkého je, dosť oberá učiteľov o čas. Potom ho možno nemajú toľko, aby sa venovali každému dieťaťu tak, ako by potrebovalo a chcelo. S tým vyučovacím jazykom maďarským je to ale super, že sa deti učia vo svojom materinskom jazyku. To je podľa mňa veľké plus, pretože to veľmi pomáha pri učení a aj pri tom, aby sa cítili v škole dobre a boli v pohode. Je tam aj taká fajn podpora, keď má dieťa nejaké problémy, snažia sa mu pomôcť. Či už s logopédiou, alebo s nejakými tými individuálnymi problémami, naozaj som mala pocit, že tam existuje snaha. No a to prostredie školy… Niektoré triedy sú celkom pekné, svetlé, tam sa mi páči a cítiť sa tam príjemne. Ale niektoré sú také, že by potrebovali poriadnu rekonštrukciu, sú také tmavé a stiesnené, tam sa mi hneď nechce učiť, ani len byť. Občas mám pocit, že keby bolo viac peňazí, mohli by mať napríklad lepšie pomôcky, lebo vidím, že sa snažia, ale niekedy to vyzerá, že nemajú s čím pracovať. Aj keď, mám dojem, že sa tam snažia robiť rôzne aktivity, výlety alebo také tie školské besiedky, čo deťom urobia radosť a na chvíľu zabudnú na učenie a každodenné starosti. Ale zase, komunikácia s rodičmi? Niekedy je to dosť chaotické. Človek má pocit, že nevie, na čom je, a musí sa pýtať na sto vecí, aby zistil, čo sa vlastne deje alebo čo sa od neho očakáva. To je taká vec, čo ma občas poriadne nahnevala, lebo by som očakávala viac transparentnosti a aktívnejšiu informovanosť.

   Pridať reakciu