Meno: Špeciálna základná škola s vyučovacím jazykom maďarským – Speciális Alapiskola
Adresa: Ádorská ulica 5400, Dunajská Streda, 92901
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://szsvjm-ds.edupage.org/
Vzdelávacie zariadenie v Dunajskej Strede je zamerané na poskytovanie špeciálneho primárneho vzdelávania, pričom vyučovanie prebieha v maďarskom jazyku. Jeho cieľom je ponúkať komplexnú podporu žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pedagogický prístup je individualizovaný, s dôrazom na rozvoj kognitívnych funkcií, sociálnych zručností a motoriky. Výučba sa realizuje prostredníctvom špeciálno-pedagogických metód, ktoré sú prispôsobené schopnostiam a potrebám každého dieťaťa, často s využitím kompenzačných pomôcok a praktických aktivít. Okrem štandardných učebných predmetov sa veľká pozornosť venuje aj rozvoju životných zručností, sebastarostlivosti a sociálnej komunikácie. V rámci školy sú dostupné aj špecializované služby, ako je logopedická starostlivosť, špeciálno-pedagogická podpora a v prípade potreby aj psychologické poradenstvo. Vyučovanie prebieha v malých triednych kolektívoch alebo individuálne, čo umožňuje intenzívnejší prístup. Škola, známa ako Špeciálna základná škola s vyučovacím jazykom maďarským – Speciális Alapiskola, sídli na Ádorskej ulici 5400. Pripravuje žiakov na pokračovanie v ďalšom vzdelávaní alebo na ich integráciu do spoločnosti. Škola je plne organizovaná, čo znamená, že poskytuje vzdelávanie vo všetkých ročníkoch primárneho stupňa.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Maďarský
- Kód: 035630124
- Eduid: 100001623
- Orientačný počet žiakov: 7
- Školu nájdete v meste alebo obci Dunajská Streda, okres/obvod Dunajská Streda, Trnavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, rozhodnúť sa pre tú správnu školu pre dieťa, ktoré potrebuje špeciálny prístup, to je fakt oriešok. My sme skončili na Ádorskej ulici v Dunajskej Strede a mám k tomu taký… no, dosť silný pocit, že je tam aj svetlo, aj tieň. Na jednej strane, musím povedať, že sú tam učiteľky, ktoré fakt vidia v deťoch potenciál. Je vidieť, že im záleží na tom, aby sa posúvali dopredu, aj keď to ide pomalšie. Keď som videla, ako sa snažili pripraviť nejaké tie projekty alebo aktivity, aby deti zaujali, to ma fakt potešilo. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Niektoré hodiny sú fakt viditeľne prepracované a deťom sa to potom aj páči. Mám pocit, že sa snažia, aby to pre tie deti bolo aj niečo iné ako len sedenie v lavici. A to je, myslím, pre špeciálne školy veľmi dôležité. Ale potom prídu tie momenty, keď mám z toho taký zvláštny, skôr smutný pocit. Zdá sa mi, že niekedy je to tam skôr o tom, že učitelia sú strašne preťažení. Je mi jasné, že to nie je ľahká práca, ale občas mi príde, že sú už takí unavení, že im uniká tá individuálna pozornosť. Vidím, že v triede to niekedy žije len na jednej strane a zvyšok detí je tam tak nejak do počtu, len čakajú na koniec hodiny. S týmto nemám osobnú skúsenosť s každou učiteľkou, ale zdá sa mi, že niekde proste chýba tá iskra a motivácia, čo je naozaj škoda, lebo deti to vycítia. Tiež si myslím, že komunikácia by mohla byť lepšia. Niekedy mám pocit, že sa dozviem veci až na poslednú chvíľu, alebo sa musím pýtať viackrát, aby som dostala jasnú odpoveď. A zase, viem, že majú veľa práce, ale pre nás, rodičov, je to dôležité, aby sme vedeli, čo sa deje a ako na tom naše dieťa je. Niekedy mi príde, že sa tam proste neriešia veci, ktoré by sa mali, a to ma trochu trápi. Celkovo mám z toho dojem, že škola má potenciál, len niekedy sa stratí v tom každodennom zhone a náročnosti práce s deťmi, ktoré potrebujú naozaj veľa.